Mapka je aktuálna k sčítaniu obyvateľov v roku 2002 >>
Keď sa hovorilo o Slovákoch z Rumunska, väčšina Slovákov na Slovensku si predstaví Nadlak, pričom mnohí zabúdajú, že existujú aj bihorskí Slováci v kopcoch, ktorí sú od Nadlaku vzdialení približne 250 kilometrov.
Pojem bihorská oblasť sa označuje územie v Rumunsku prevažne v župe Bihor. Slováci z bihorskej oblasti sa nachádzajú v menšej miere aj v administratívne začlenených v župách Sălaj, a Cluj. Pre relatívnu blízkosť všetkých oblastí, obývaných Slovákmi sa na nich vzťahuje termín „bihorskí Slováci“. Bihorsko-salajská oblasť sa nachádza v severozápadnej časti Rumunska. Mohli by sme ju ohraničiť medzi mestá Oradea a Cluj-Napoca a na severe po mesto Marghita.
Bihorské územie a jeho lokality obývané Slovákmi sme podľa obcí vymedzili už skôr. Tu sa budeme venovať osídľovaniu tohto územia slovenským obyvateľstvom. Ide prevažne o členitý terénom, rozsiahly horský pás dlhý približne 50 kilometrov a široký 30 kilometrov. Lokality, kde žijú Slováci nachádzame priamo na kopcoch (Huta, Gememlčička, Šarany, Šastelek, Bojovské, Vagaše), pod nimi sú ďalšie obce (Bodonoš, Čerpotok, Boromlak, Varzaľ, Fegernic, Lugaše, Zavaň). Slováci sú prevažne rímskokatolíckeho vierovyznania. Oblasť je zväčša hornatá s množstvom kopcov a údolí. Ľudia žijú hlavne na roztrúsených kopaniciach a lazoch. Slováci sem v mimulosti prichádzali prevažne za prácou v baniach, prípadne ako drevorubači do miestnych lesov. Preto aj celý horský pás s rozlohou väčšou ako hlavné mesto Bukurešť je úplne vyklčovaný. Život v tejto oblasti je veľmi ťažký. Keďže ide o veľmi rozsiahle lazy, deti chodia každý deň pešo do školy aj vyše päť kilometrov. Ak si chcete dačo kúpiť v supermarkete, poslať list na pošte, prípadne úradne vybaviť, nech sa páči, môžete precestovať 20 či 30, ba často i viac kilometrov.
Bihrosko-salajská oblasť je jedinečná svojimi láskavými a dobrosrdečnými ľuďmi, ktorí vám “dajú aj svoje posledné” To platí takmer doslova. Žije tu približne 10.000 Slovákov, ktorí sa živia predovšetkým ako poľnohospodári. Na svojich rozsiahlych hospodárstvach najmä pestovaním zemiakov.
Najväčšou a azda aj najmalebnejšou je obec Gemelčička. Miestni obyvatelia vás dokonca budú presviedčať, že samotná obec Gemelečička je väčšia ako celá Bukurešť. Tento fakt možno platil pred niekoľkými rokmi, no dnes to už, samozrejme nie je pravda. Ale na druhej strane, o Gemelčičke ako o jednej z najväčších obcí v Rumunsku určite môžeme rozprávať. Susedná obec Nová Huta je jediná slovenská obec s vlastnou samosprávou. Ďalej sú tu “kompaktnejšie” dedinky pod kopcami ako napríklad Bodonoš, Varzaľ, Lugase, Loranta, Harasov, Boromlaca, Alešď a mnohé iné. Obce na kopcoch a obec Bodonoš sú obce obývané výlučne Slovákmi. Takmer v každej obci funguje slovenská škola, prípadne aj škôlka. Nachádza sa tu aj slovenské lýceum - Teoretické lýceum Jozefa Kozáčeka v Bodonoši. Do dvoch škôl sú vyslaní učitelia Ministerstvom školstva, vedy, výskum a športu SR (Nová Huta a Gemelčička), ktorí v oblasti pôsobia ako podpora slovenským krajanom. Takmer v každej dedinke pôsobia aj slovenskí kňazi, ktorí sú rodákmi z tejto oblasti. O veľkosti celej oblasti svedčí aj rozdelenie celého horského hrebeňa kvôli ľahšej správe oblasti do už spomínaných troch žúp (Bihor, Salaj, Cluj).
O histórii bihorsko-salajskej oblasti si môžete prečítať
Bližší popis ďalších oblastí:
Slováci v oblasti Satmárskej a Marmarošskej oblasti - iba história osídlenia oblasti
Slováci v severo-východnej oblasti – Bukovina - iba história osídlenia oblasti