Prinášame niekoľko najznámejších miestnych názov, kvôli lepšej orientácii. Všetky názvy sú z bihorsko-salajskej oblasti, pre predpokladaný vyšší turistický potenciál tejto lokality. Miestnych názvov uvádzame len niekoľko a len najdôležitejšie. Ak by sme mali uviesť všetky miestne názvy, zbytočne by sme mohli zmiesť potenciálnych návštevníkov zbytočnými informáciami navyše. Miestnych názvov je nespočetné množstvo, ak by sme napríklad mali uviesť iba miestne obce Gemelčička, tak by ich bolo niekoľko desiatok.
Abecedný zoznam všetkých slovenských obcí a pomenovania aj rumunských obcí slovenskými názvami
11. kilometer
- križovatka medzi Alešďom, Novou Hutou a Bystrou
Bogiš (rum. Boghiş)
- známe kúpeľné mestečko „pod kopcami“ s termálnym prameňom - v blízkosti obce Nadfaluby (Nuşfalău) – cca. 5 km - v lete sa dá kúpať vonku, v zime iba vnútri
Čierna Hora (rum. Pădrea Neagra)
- ďalšie pomenovanie Bystrej (Pădrea Neagra) - každý štvrtok sa tu koná malý miestny trh, kde chodia predávať svoje domáce výrobky Slováci z Novej Hute - Čierna Hora je však aj pomenovanie lesa (celej oblasti) medzi Novou Hutou a Bystrou
Dosokuť (Dosochuť)
- veľká oblasť v rámci Gemelčičky , smerom na Židáreň
Frunce
- osada obývaná Slovákmi v Gemelčičke - deti odtiaľto však zvykli chodievať do školy do obce Plopiš, lebo sem to majú bližšie (iba 45 minút chôdze), do školy v rámci Gemelčičky to majú ďalej (cca. dve hodiny chôdze) - dve časti: Veľké Frunce (cca. 10 domov) a Malé Frunce (posledné dva domy) - majú aj vlastný cintorín - medzi Fruncami a zvyšnou časťou Gemelčičky v údolí je väčší potok – Fruncov jarok (potok)
Fufez
- veľká oblasť v rámci obce Sočet (v rámci Novej Hute )
Halmošď (rum. Halmăşd)
- väčšia obec „pod kopcami“ pod Novou Hutou cca. 7 km smerom na Nadfaluby (Nusfalău)
Hurez
- osada medzi Plopišom (Plopiş) a Gemelčičkou - administratívne už patrí do obce Plopiš
Chrapcín
- oblasť v rámci obce Nová Huta - v minulosti tu bola škola - jedno z najchladnejších miest Sedmohradského Rudohoria (al. aj Plopišské kopce, Munţii Plopişului)
Ilešď (ale aj Alešď) (rum. Aleşd)
- Slováci často nazývajú mesto maďarským Ilešď, mnohí ho pomenúvajú Alešď - v meste je rímskokatolícky kostol, zaujímavý ortodoxný kostol - na nákupy a kvôli úradom sem chodia najmä Slováci z Hute, Bystrej, Bodonoša, Šarian - v meste je aj farnosť, kde pôsobí slovenský rodák – Peter Kubaľák, ktorý sa stará ešte aj o blízke slovenské filiálky – Bystrá, Harasov - v meste a v okolitých obciach žije vyše 1000 Slovákov presťahovaných „z kopcov“ kvôli lepšej dostupnosti k práci
Ip (Ipp)
- žije tu niekoľko Slovákov, najmä vďaka tzv. druhotnej kolonizácie, keď z hospodárskych a ekonomických dôvodov veľa Slovákov odchádza v šesťdesiatych-sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia
Jas (rum. Iaz)
- menšie kúpeľné mesto „pod kopcami, v súčasnosti prebieha rekonštrukcia kúpeľov - vzdialené cca. 12 km od Gemelčičky - je tu aj zaujímavé Múzeum rumunského folklóru
Kariéra
- nefunkčná povrchová baňa v blízkosti Bodonoša
Kodrišoru (rum. Codrişoru)
- je osadou medzi Novou Hutou a Gemelčičkou, mimo hlavnej cesty smerom do Alešďa - žije tu aj niekoľko Slovákov
Kužleň
- veľká oblasť v rámci Gemelčičky, smerom na Šarany
Kyslá voda
- oblasť v rámci obce Bystrá (Pădrea Neagra) - je tu prameň so železitou vodou, kde s obľubou chodia Slováci z okolitých obcí s bandaskami a umelohmotnými fľašami, ktoré napĺňajú - voda má minerálne účinky
Margita (rum. Marghita)
- väčšie významnejšie mesto, severnejšie od Sedmohradského Rudohoria (al. aj Plopišské kopce, Munţii Plopişului) - je tu väčší ortodoxný kostol - na nákupy a kvôli úradom sem chodia najmä Slováci z oblasti Bodonoša, Čerpotoku, Varzaľa, Boromlaky, Fogaša, Ritoblagy, Vojvozu
Nadfaluby (rum. Nuşfalău)
- významnejšie mestečko „pod kopcami“ - každú druhú stredu sa tu koná trh (pľac) a raz za mesiac aj trh s koňmi, prasiatkami,... - v meste žije viacero slovenských rodín presťahovaných „z kopcov“ kvôli lepšej dostupnosti k práci - často sem chodia najmä Slováci z Gemelčičky, ale aj Novej Hute
Negreň (rum. Negreni)
- mesto „pod kopcami“ - každoročne na jeseň sa tu koná jeden z najväčších trhov v Rumunsku - dá sa tu kúpiť takmer všetko - hrajú tradičné rumunské kapely, varí sa tradičné rumunské jedlo, mnoho ľudí, úžasná atmosféra
Osoj
- oblasť na Šaranoch - je tu aj slovenská škola č. 2 (škôlka, I. stupeň aj II. stupeň)
Podbáň
- oblasť na konci Starej Hute - krásny priestor na opekanie, futbal a rekreáciu
Pletica
- veľká oblasť v rámci Gemelčičky, smerom na Šarany
Poľanky
- veľká oblasť v rámci Gemelčičky, smerom na Šarany
Salajka
- oblasť v centrálnej časti Gemelčičky - je tu nová budova slovenskej Školy č. 1 (škôlka, I. stupeň aj II. stupeň), kultúrny dom, stará budova školy, kostol zasvätený sv. Štefanovi, stará fara, nová fara (Charitný dom)
Salonta
- mesto cca. 5 kilometrov za Madarásom - sídlo slovenského konzula v Rumunsku Miroslava Jablončíka - žije tu niekoľko Slovákov, najmä vďaka tzv. druhotnej kolonizácie, keď z hospodárskych a ekonomických dôvodov veľa Slovákov odchádza v šesťdesiatych-sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia
Srdce Ježiša
- sadrové srdce Ježiša v strede kostolnej veži - v Gemelčičke - autor srdca: Rudolf Dočolomanský, ktorý bol vyslaný učiteľ Československa v Gemelčičke v rokoch (XX), ale pôsobil aj v Novom Šasteleku a v Boromlake
Socha Krista
- kópia sochy Krista z Ria de Janeira v dvojmetrovej veľkosti - v Boromlake - autor sochy: Rudolf Dočolomanský, ktorý bol vyslaný učiteľ Československa v Boromlake v rokoch (XX), ale pôsobil aj v Novom Šasteleku a v Gemelčičke - na soche je nápis:
Šomľov (rum. Şimleu Silvaniei)
- významnejšie mestečko trochu ďalej od kopcov, mnoho Slovákov sem chodia kvôli úradom - v meste nájdete krásnu židovskú synagógu – dnes Múzeum holokaustu - cca. 5 km od mesta nájdete aj veľký ortodoxný kláštor s dreveným kostolíkom – Biserica Bic - v meste žije viacero slovenských rodín presťahovaných „z kopcov“ kvôli lepšej dostupnosti k práci - na nákupy a kvôli úradom sem chodia najmä Slováci z Gemelčičky
Varatik – kopec (757 m n. m.)
- najvyššie miesto Sedmohradského Rudohoria (al. aj Plopišské kopce, Munţii Plopişului) - v rámci obce Nová Huta
Varad (ale aj Veľký Varadín) (rum. Oradea)
- slovenským pomenovaním Varad dnes nazve Oradeu už iba staršia generácia - „vstupné mesto“ do Rumunska - mesto s cca. 225.tis obyvateľmi - je hlavným župným mestom župy Bihor (Jud. Bihor) - kvôli úradom sem chodia Slováci zo všetkých slovenských obcí v bihorsko-salajskej oblasti, okrem Slovákov z Gemelčičky, pretože oni už patri do župy Salaž (Salăj), ktorých hlavným župným mestom je Zilaj (Zalău) - krásne mesto posiate secesnými budovami (najvýznamnejšie miesta: židovský synagóga, „Mesiačikovský“ kostol, budova štátneho divadla, veľké ortodoxné kostoly, Oradejská pevnosť s rímskokatolíckym kostolom slúžiacim pre slovenských veriacich, rímskokatolícka bazilika, centrum mesta a hlavná ulica) - v meste je aj slovenská farnosť so svojím slovenským duchovným správcom – Ján Mlynarčík, ktorý sa stará ešte aj o blízku (cca. 40 km od Varadu) filiálku Madarás - v meste žije približne do 10000 Slovákov presťahovaných „z kopcov“ kvôli lepšej dostupnosti k práci
Varatik – škola
- oblasť na kopci v rámci obce Gemelčička, kde je postavená Škola č. 3 (dnes iba I. stupeň)
Veľká voda
- oblasť v rámci Gemelčičky - krásna príroda v údolí okolo potoka - v súčasnosti ťažko prechodná oblasť kvôli popadaným stromom počas snehovej víchrice v októbri 2009
U Labaja
- neveľká, no významná oblasť v rámci Gemelčičky - je tu križovatka ciest – na Šarany, Novú Hutu, a na Salajku (centrálna časť Gemelčičky)
Zákrut (ale aj Kúty)
- oblasť medzi Gemelčičkou a Šaranmi - je tu aj slovenská Škola č. 2, ktorá bola vystavaná v roku 1936 s pomocou Československa (dnes je tu škôlka a I. stupeň)
Zavaň, Zavaňské kúpele (rum. Zăuan, Zăuan-Bai)
- mestečko „pod kopcami“ - tiež obývané Slovákmi - najmä vďaka tzv. druhotnej kolonizácie, keď z hospodárskych a ekonomických dôvodov veľa Slovákov odchádza v šesťdesiatych-sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia
Zilaj (rum. Zalău)
- hlavné mesto župy Salaš (jud. Sălaj) - mesto vystavané hlavne v budovateľských šesťdesiatych-sedemdesiatych rokoch - kvôli úradom sem chodia Slováci iba Slováci z Gemelčičky, ostatní Slováci z ďalších slovenských obcí v bihorsko-salajskej oblasti, okrem spomínanej Gemelčičky, chodia do Varadu (Oradey), pretože ďalšie obce sú administratívne začlenení už v župe Bihor (Jud. Bihor) - v meste žije viacero slovenských rodín presťahovaných „z kopcov“ kvôli lepšej dostupnosti k práci
Pridaj sa
Pozri si