Slováci v minulosti prešli búrlivým vývojom v rámci Uhorska a v dnešnej dobe si Slovák "uzavretý" myslením, že hranice Slovenska vždy boli kúsok na východ od Michaloviec po Bratislavu na západe, ani neuvedomí, že Slováci môžu existovať aj mimo našich hraníc a neprišli do tejto lokality tak, že by v minulosti museli prekročiť hranice. Nešli nikam do cudziny, len sa pohybovali v rámci svojho prirodzeného priestoru, ktorý bol ich vtedajšou vlasťou - v rámci Uhorska.
Slováci začali prichádzať do dnešného Rumunska v 18. storočí a pokračovali aj v prvej polovici 19. storočia. Do Rumunska prišli z rôznych oblastí dnešného Slovenska (Gemer, Spiš, Zemplín, Orava, Kysuce, Zvolen). Pohyb však nenastával iba zo spomínaných žúp dnešného Slovenska smerom do dnešného Rumunska, ale migrácia nastala vo viacerých vlnách a Slováci osídlovali územia v Rumunsku aj príchodom z území "Dolnej zeme". Pojem "Dolná zem" vymedzuje oblasti obývané Slovákmi v oblasti Maďarska, Srbska - Vojvodiny a Rumunska. Časom bola živá aj neustála vnútorná migrácia medzi Slovákmi v rámci slovenských komunít v Rumunsku.
Slováci sa na území dnešného Rumunska usádzali hlavne v štyroch väčších lokalitách - v aradsko-banátskej oblasti, v bihorsko-salajskej oblasti, v satmársko-marmarošskej oblasti a severo-východnej oblasti známej ako Bukovina. V posledných dvoch kde v súčasnosti nájdete pôvodných slovenských obyvateľov už asimilovaných.