Mapka je aktuálna k sčítaniu obyvatežov v roku 2002 >>
Aradsko-banátska oblas sa začala osídlova Slovákmi migráciou v rámci dolnozemského priestoru, kde prichádzali do obce Mokrá v roku 1747 z Bekeskej Čaby a Sarvaa. Do Nadlaku prichádzali prví Slováci u v roku 1803 najmä zo Slovenského Komlóa, ale aj z Bekeskej Čaby a Sarvaa, neskôr i z Oravy a Nitrianska. V roku 1827 prichádzajú Slováci z Vežkého Krtía do Vukovej a v roku 1828 z okolia Trenčína, Novohradu a Nitrianska do Brestovca. Začiatkom 19. storočia sú osídlované aj obce Tejš, Skajua Berzovia. Vežký Pereg je osídlený v roku 1853 Slovákmi zo Saraa a do Cipára prichádzajú až v roku 1883 z Bekeskej Čaby, ale aj z Oravy a Nitrianska. Väčina z nich je evanjelického vierovyzania. Slováci sem prichádzali kvôli úrodným poliam a výborným požnohospodárskym podmienkam, ktoré poskytovala málo zažudnená rovina. Miestni zemepáni im poskytovali viaceré výhody, mohli by istý čas oslobodení od práce, poskytovali im materiál na stavbu kostolov a škôl, mali právo vlastniť suché a vodné mlyny a pod. Najlepšie predpoklady malo okolie Nadlaku, z ktorého sa stalo jedno z najžudnatejších slovenských miest v rámci Uhorska začiatkom 20. storočia.
Slováci v aradsko-banátskej oblasti sa usádzali výlučne do obcí, kde už v čase usádzania žili iné národnosti, teda nezakladali nové osady a obce. Tento predpoklad ponúka nespočetné množstvo špecifických prejavov mnohokultúreho prostredia, kde im bolo súdené žiť a chtiac-nechtiac i zapustili korene.
Odliv slovenského obyvatežstva z aradsko-banátskej oblasti v medzivojnovom období bol nevýrazný, najväčší odsun obyvatežstva lokalita zaznamenáva v rokoch 1946-1948 po nástupe komunizmu v rámci repatriácie, kde do svojej pôvodnej vlasti odišlo vyše 7.000 obyvatežov z aradsko-banátskej oblasti (celkový počet reemigrantov v rámci celého Rumunska bol 21.000 Slovákov). V období komunizmu boli zrušené viaceré národné inštitúcie - slovenský evanjelický seniorát a kultúrne spolky. V roku 1945 bolo zase založené slovenské gymnázium, ktoré do roku 1954 pôsobilo ako učitežský ústav, ktorý významnou mierou pomohol slovenskému školstvu najmä v malých oblastiach. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia do aradsko-banátskej oblasti sa sťahujú Slováci v rámci lepších pracovných príležitostí najmä z bihorsko-slajaskej oblasti, najviac do Nadlaku, Vukovej a Butína, no i do mnohých nových obcí - Fântânele, Mănăştur, Topolovăţul Mare a Iosifalău. Taktiež vzrastá počet slovenských obyvatežov vežkých miest ako Arad, Temešvár a Rešica. V osemdesiatych rokoch sa objavujú prví spisovatelia, viacerí sa presadia v celorumunskom literárnom kontexte, rozmáha sa aktívna kultúrna činnosť.
Ďalší prelom nastal v deväťdesiatych rokoch, keď sa zakladá Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku v Nadlaku, obnovuje sa slovenský evanjelický seniorát, začínajú sa vydávať štyri slovenské časopisy a viacerí Slováci sa stávajú aj volenými zástupcami občanov. Deväťdesiate roky však spôsobujú vďaka otvoreným možnostiam hraníc stále zmenšujúci sa počet slovenskej enklávy v Rumunsku.
O súčasnom stave aradsko-banátskej oblasti si môete prečíta v sekcii o lokalitách obývaných Slovákmi.
História osídľovania ďalších oblastí obývaných Slovákmi: