Prví Slováci do tejto oblasti prišli na pozvanie grófa Báranyiho, ktorí ich sem pozval.
Koncom 18. storočia prichádzajú Slováci z Kysúc do severo-východnej oblasti Rumunska - Bukoviny. Miestni majitelia pôdy ich sem pozývali ako lacnú pracovnú silu. Pôvodne boli roztrúsení vo viacerých obciach, až napokon vytvorili majoritnú časť obyvateľstva v Novom Solonci, Pleši a v Pojana Malého (rum. Poiana Micului), minoritnú časť tvorili v obciach Althuta, Davideni, Mold-Banilla, Panca,Petrinoasa, Terebleşti. Tu išlo o poľsko-rumunsko-nemecké obyvateľstvo.
Podľa cirkevného administratívneho členenia patrila Bukovina do Ąvovskej rímskokatolíckej diecézy, preto im bol pridelený poľský kňaz, neskôr i nemecký kňazi. Kňazi nemali záujem pestovať v Slovákoch ich národné povedomie. Keďže väčšina hovorili goralským nárečím, to uľahčilo cestu k polonizovaniu Slovákov v Bukovine. Odnárodňovací proces tu trval až do roku 1936, kedy bola v Pojane Malého založená slovenská škola. 30. apríla 1944 nemeckí vojaci vypálili obec Pojana Malého a domáce obyvateľstvo sa odsťahovalo do vnútrozemia. Po skončení vojny bola slovenská škola zrušená, veľká časť obyvateľov reemigrovala do Československa, tí, ktorí zostali boli polonizovaní a dnes sa hlásia k poľskej národnosti.
História osídľovania ďalších oblastí obývaných Slovákmi: