O Slovákoch

Súčasný stav

Národná identita sa neprejavuje len u obyvateľov domáceho štátu, ale presahuje aj ďalej, všade tam, kam si ju pôvodní obyvatelia donesú v sebe.

Opis vývoja života Slovákov v posledných desaťročiach

Pri poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2002 sa k slovenskej národnosti v Rumunsku hlásilo 17 226 osôb, čo z celkového počtu tvorí len 0,07% v 22 miliónovom Rumunsku. Ďalšie početné národnosti, okrem Rumunov (89,4%), sú: Maďari 6,6 %, Nemci 1, 5 %, iní 1, 7 %. V štatistike chýba údaj relevantný údaj o Rómoch, ktorí viaceré zdroje odhadujú na vyše 550.000.

Pokiaľ ide o samotné zastúpenie Slovákov v Rumunsku, táto komunita sa za posledných 60 rokov, teda od repatriácie začala dramaticky zmenšovať. Mnohé dediny úplne zanikli, prípadne tam, kde boli Slováci zastúpení väčšinovo, tento pomer sa za posledné desaťročia obrátil v prospech Rumunov. Najväčšie „zemetrasenie“ so slovenskou minoritou spôsobila tzv. repatriácia obyvateľstva, teda medzištátne dohody o výmene obyvateľstva. P. Husárik vo svojej učebnici Dejiny a tradície Slovákov v Rumunsku uvádza, že po vycestovaní posledného transportu so slovenskými repatriantmi v januári 1950 počet Slovákov a Čechov v Rumunsku značne poklesol. Z vyše 50 000 Slovákov a Čechov sa vysťahovalo približne 21 000. V Rumunsku ich teda zostalo okolo 20 000. Táto udalosť v dejinách slovenskej minority v Rumunsku spôsobila veľký kultúrny a edukačný zlom v ďalšom smerovaní. Rumunsko opustili skoro všetci slovenskí učitelia a dokonca i kňazi. Okrem zániku časti slovenských škôl, zanikol i evanjelický seniorát. Repatriácia viedla k samotnej asimilácii niektorých málopočetných dedín s rumunským, či maďarským okolitým prostredím. Ľudia sa odchodom učiteľov prestali vzdelávať, vychovávať a postupne dochádzalo k izolácií, stagnácii a kultúrnej dekadencií. V dôsledku repatriácie prišlo vo viacerých obciach aj k etnickým zmenám, keď uvoľnené pozemky a domy odkúpilo maďarské, resp. rumunské obyvateľstvo, ktoré začalo tvoriť významnú, dokonca v niektorých prípadoch majoritnú časť obce.

V šesťdesiatych rokoch prichádza k ďalšiemu veľkému presunu obyvateľstva – k tzv. ekonomickej migrácii, keď sa mnohí Slováci, najmä „z kopcov“, teda bihorskí Slováci, sťahujú do miest. Sťahujú sa najmä do blízkych miest v bihorskej oblasti – Alešď, Lugaše, Urvinda, Popešť, ale aj Oradea, Madarás, Salonta. Ale sťahujú sa aj do aradsko-banátskej oblasti – do Nadlaku , Olari, Monoštúru, Tešu, Brestovec , Butínu ,...

Ďalším zlomovým momentom v dejinách slovenskej menšiny v Rumunsku bol rok 1989, ktorý vošiel do dejín východnej a strednej Európy ako rok veľkého zlomu. Ak v Československu hovoríme o nežnej revolúcii, tak v Rumunsku môžeme hovoriť o krvavej revolúcii. A samozrejme, neobišla ani slovenskú menšinu. Počet slovenskej menšiny po revolúcii sa pohyboval do 21.000 (r. 1992).

Po búrlivých 90-tych rokoch, je charakteristický úbytok obyvateľstva pre celé Rumunsko, nielen pre slovenskú menšinu. Pokiaľ ide o slovenskú minoritu, tak jej počet sa znížil priam dramaticky. Rumuni, a samozrejme i Slováci začali odchádzať z krajiny za lepšími životnými a pracovnými podmienkami do rozvinutejších krajín. Samotní Rumuni odchádzali a vlastne dá sa povedať, že stále odchádzajú z krajiny najmä do krajín ako Taliansko, Španielsko, Nemecko a Írsko. Mnohí z nich však pracujú i na Slovensku. V samotnom závode Volkswagen v Bratislave pracuje okolo 500 rumunských Slovákov. Na Slovensku sa usádzajú hlavne na Záhorí – obce Sološnica, Senica, Skalica, Malacky, ale i na východnej strane Malých Karpát – okolí obcí Horné a Dolné Orešany, Pezinok, Modra, Bernolákovo, Galanta, a samozrejme mnohí z nich sú v hlavnom meste v Bratislave. Niekoľko desiatok rodín môžeme nájsť na strednom Slovensku pod Zvolenom v okolí Krupinskej planiny – obce Krupina, Levice, Nové Zámky.

Deväťdesiate roky v Rumunsku viedli k urýchlenému procesu vytvárania provizórnych demokratických orgánov štátnej moc, k zakladaniu politických strán, organizácií, teda k politickej pluralite, ako aj k oživeniu demokratických zväzov národnostných menšín, ktoré podobne ako aj historické politické strany Rumunska, boli počas komunistickej totality zakázané (Husárik, 2005). Tieto roky zaznamenali pokrok aj v občianskom organizovaní sa Slovákov v Rumunsku. V tomto období si slovenská menšina založila svoj zastupiteľský orgán v podobe Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku , čo je jedinou reprezentatívnou inštitúciou slovenskej minority v Rumunsku. Začali sa organizovať aj v kultúrnej a publikačnej oblasti prostredníctvom založenia Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku.



Podľa administratívneho členenia v Rumunsku až polovica (48%) obyvateľstva žije iba v piatich veľkých komúnach. V Rumunsku funguje systém komún – kde k jednej väčšej obci je pričlenených niekoľko okolitých menších. Najväčšími slovenskými komúnami sú (podľa sčítania v roku 2002):

mesto Nadlak - 3.885 Slovákov

komúna Popešť - 1.305 Slovákov
(sem patria obce obývané Slovákmi: Popešť, Bodonoš, Vojvoz, Varzaľ)

komúna Nová Huta - 1.264 Slovákov
(sem patria všetky obce v rámci komúny, všetky sú obývané Slovákmi: Nová Huta, Stará Huta, Židáreň, Sočet)

komúna Siplak - 934 Slovákov
(sem patria obce obývané Slovákmi: Siplak, Boromlak, Fogaš, Čerpotok, Ritoblaga)

komúna Plopiš - 901 Slovákov
(sem patria obce obývané Slovákmi: Plopiš, Gemelčička, Jaz)



Vývoj počtu slovenských obyvateľov v Rumunsku za posledných 80 rokov:

1930 - 52.000
1956 - 23.000
1961 - 23.000
1966 - 22.000
1977 - 22.000
1992 - 21.000
súčasnosť 17.000



Štatistické údaje o počte Slovákov podľa jednotlivých žúp:

V roku 2002 podľa sčítania obyvateľstva žilo v Rumunsku 17.226 občanov hlásiacich sa k slovenskej národnosti.

1) Župa Bihor - 7.370 Slovákov

Obce a mestá s navyššou koncentráciou Slovákov:
Komúna Popešť (sem patrí aj Bodonoš, Varzaľ, Vojvoz, Popešť) - 1.305, Komúna Nová Huta (sem patrí aj Nová Huta, Stará Huta, Židáreň aj Sočet) - 1.264, Komúna Siplak (sem patrí aj Čerpotok, Borumlaka, Ritoblaga, Fogaš, Popuri) - 934, Komúna Alešď (sem patrí aj Bystrá, alebo nazývaná aj Čierna Hora) - 645, Komúna Borod (sem patrí aj Šarany aj Borod) - 500, Oradea - 474, Komúna Nižný Ľugaš (sem patrí aj Vyšný Lugaš) - 251, Madarás - 226, Aušeu - 208, Brusturi (sem patrí aj Harasov) - 196, Aštileu - 173

2) Župa Arad - 5.695 Slovákov

Obce a mestá s navyššou koncentráciou Slovákov:
Nadlak - 3.844, Arad - 450, Komúna Veľký Pereg - 329, Komúna Sintea Mare (sem patrí aj Cipár) - 246, Fantanele - 159, Vinga - 155, Olari - 101

3) Župa Timiš (rum. Timiş) - 1.908 Slovákov

Obce a mestá s navyššou koncentráciou Slovákov:
Temešvár - 570, Komúna Gataia (sem patrí aj Butín) - 441, Brestovec - 151, Komúna Cherevereşu Mare (sem patrí aj Vuková) - 133

4) Župa Salaž (rum. Sălaj) - 1.366 Slovákov

Obce s navyššou koncentráciou Slovákov:
Komúna Plopiš (sem patrí aj Gemelčička, Jas a samotný Plopiš) - 901, Ip (sem patrí aj Zavaňské kúpele a Ip) - 111

5) Župa Caraš-Severin (rum. Caraş-Severin) - 340 Slovákov

Mesto s navyššou koncentráciou Slovákov:
Rešica - 102

6) Župa Satu Mare - 186 Slovákov
Obce s navyššou koncentráciou Slovákov:
Huta Četez - 101

7) Ostatné župy- 361 Slovákov