Späť na zoznam obcí

Nový Šastelek, nazývaný aj Bajaš, alebo Petriš (rum. Sacalaşău Nou)
V blízkosti sa nachádza aj osada Loranta (rum. Loranta), ktorá v minulosti nepatrila k Šasteleku

>> fotogaléria obce <<

presnejšia lokalizácia:
- bihorsko-salažská oblasť
- župa Bihor
- nachádza vo severozápadnej časti Sedmohradského Rudohoria (al. aj Plopišské kopce, Munţii Plopişului) v bihorsko-salašskej oblasti
- nadmorská výška: cca. 400 – 500 m n. m.
- GPS súradnice: 47.17779,22.327652 (Šastelek)
, 47.141723,22.326279 (Loranta)
(mapa obce sa nachádza v spodnej časti stránky)

počet obyvateľov:


najčastejšie priezviská:
Janoštiak, Kutľák, Benč, Furik, Šuba, Dojčár, Lašák, Švejdík

najčastejšie mená:
Mara, Hana, Hermína, Paľo, Ondro, Jano

administratívne postavenie obce:
- ešte v medzivojnovom období samostatná obec tvorená osadami Bajaš (v minulosti obec) a Petriš (osada), od roku 1966 súčasť komúny Derna

rok príchodu Slovákov:
1910

lokality odkiaľ Slováci prichádzali do obce:
Nová Huta, Stará Huta, Bodonoš (vnútorá kolonizácia)

vierovyznanie:
rímskokatolícke

o obci:
Vznik obce Nový Šastelek nie je presne známy, no začiatok osídľovania sa datuje na rok 1910, pretože osídľovanie územia prebiehalo tzv. vnútornou kolonizáciou (migráciu slovenského obyvateľstva z okolitých obcí), kde slovenské obyvateľstvo prichádzalo najmä z lokalít Stará Huta (Şinteu), Novej Hute (Şinteu) a z Bodonoša.

V roku okolo 1930 podľa sčítania obyvateľov mali 988 obyvateľov, ešte pre niekoľkými rokmi mali fungujúcu školu so škôlkou, I. aj II. stupňom, no pre nedostatok detí ju museli zatvoriť. V posledných desaťročiach sa slovenské obyvateľstvo skoro úplne vysťahovalo z obce a dnes tvorí sústavu zväčša prázdnych domov.

V minulosti bol Nový Šastelek tvorený z obcí Bajaš a k nej pričlenenej obci Petriš.

V minulosti boli všetci obyvatelia rímskokatolíckeho vierovyznania, v posledných rokoch je veľmi populárna letničiarska cirkev (pokojíci, alebo aj pentikonstáli).

Osada Loranta sa nachádza v blízkosti Nového Šasteleku, v minulosti nepatrila k obci, no spomíname ju v tejto kapitole pre jej blízkosť. Dnes patrí do farnosti Bodonoš, ako Nový Šastelek.

V rokoch 19XX pôsobil aj významný vyslaný učiteľ Rudolf Dočolomanský z Československa. Rudolf Dočolomanský bol otec známeho slovenského herca Michala Dočolomanského.

zaujímavosti obce:
- krásna kopaničiarska príroda s úžasnými pasienkami a kopcami


najvýznamnejšie stavby v obci:
- bývalá škola - kaplnka

miestny farár:
- patrí do farnosti Bodonoš, tu je duchovným správcom Jaroslav Frnka

odpust:


obchody, pohostinstvá:


miestne názvy:
Petriš, Dialul lupului (vlkovkopec), Kerekeš, Legeľov (pastviny)

kultúrny život obce:
- v minulosti tu pôsobil veľmi aktívny folklórny súbor Nádej. Dnes už nie je funkčný, keďže v samotnej obci je veľmi málo mladých ľudí.

doprava:
- obec má spevnenú poľnú cestu z obce Šastelek (Sacalasău) – cca. 7 kilometrov – mapa

mapa obce:

Zobraziť Šastelek (rum. Sacalaşău Nou) na väčšej mape

voda:
v obci neexistuje vodovod, voda je iba zo studní, no je to voda bezchybná

výlety do okolia (pešia turistika):
- Loranta
- Poiana Florilor pri Novej Hute - ku kaštieľu s dreveným kostolíkom, dnes slúži ako ortodoxný kláštor
- Bodonoš
- Bystrá

zaujímavosti v blízkosti Šasteleku (autom):
o mestečko Šumľov (rum. Şimleu Silvaniei) – židovská synagóga – Múzeum holokaustu, ortodoxný kláštor – Biserica Bic – s dreveným kostolíkom
o Poiana Florilor pri Novej Hute (rum. Şinteu) - kaštieľ aj s dreveným kostolíkom, dnes slúži ako ortodoxný kláštor
o Zilaj (rum. Zalău)
o Rímske pozostatky mesta Castrum Porolissum (sústava Limes Romanum)
o Rímske pozostatky pevnosti Castru Roman
o kúpele v obci Bogiš (rum. Boghiş)
o Múzeum rumunského ľudového folklóru v Jaze (rum. Ias)
o sústava jaskýň v údolí okolo Vadu Crişului – najznámejšia jaskyňa Pestera Văntulului (Veterná jaskyňa), Pestera Ungurului, Pestera Vadu Crişului (jaskyňa Vadu Krišului)
o pohorie Apuseni (rum. Munţii Apuseni) – druhý najvyšší kopec Vladeasa (1836 m n. m.)
o Padišská náhorná plošina v pohorí Apuseni (rum. Munţii Apuseni) – národný park
o Cluj-Napoca (menej používaný slovenský názov Koložvár)
o Oradea (menej používaný slovenský názov Varad, alebo Veľký Varadín)
o Veselý cintorín (rum. Cimitirul vesel) v Sapante (rum. Săpanta)
o Maramušská oblasť (rum. Maramureş)

ubytovanie:




Ak máte možnosti ubytovacích kapacít a chceli by ste ich ponúknuť, napíšte nám o vás a vašich možnostiach:

meno a priezvisko:	možnosť stravovania:	možnosť kempovania:	číslo domu:	číslo telefónu:
Priebežne zbierame údaje a kontakty. Do konca roka 2011 budeme možnosti ubytovania aktualizovať.
				.
				.