Mapka je aktuálna k sčítaniu obyvateľov v roku 2002 >>
Menej známe je osídľovanie Slovákov v osadách Satmárskej a Marmarošskej župy. Na výzvu uhorských magnátov Vécseyho a Perényiho sa v roku 1787 Slováci zo Zemplínskej, Šariškej a Užskej stolice usadili v obciach Livada, Vagaş a Porumbeşti. Pre potreby sklených a železných hút boli v roku 1847 prisťahovaní do osady Huta-Certeze Slováci zo severného Slovenska.
Súčasne od konca 18. storočia až do prvej polovice 19. storočia do baníckych osád (Baia Mare, Baia Sprie, Ocna Şugatag, Băiut, Cavnic, Borşa, Coştiui, Vişeu de Sus) priąli kvalifikovaní baníci zo Spiša. Slováci v Boineşti pochádzali z Jánoviec na Spiši. Prisťahovali sa v roku 1889. V 19. storočí v oboch župách žilo početné slovenské obyvateľstvo. Keďže tu nejestvovali slovenské školy, na silné maďarizačné nátlaky sa toto obyvateľstvo asimilovalo. Aj keď jestvovali určité pokusy o národné prebudenie zaloľžením slovenských škôl v osadách Huta-Certeze a Boineşti, tieto školy trvali veľmi krátko a po roku 1945 sa veľká väčšina Slovákov v týchto župách pomaďarčila (Livada, Porumbeşti, Baia Sprie, Ocna Şugatag, Băiut), alebo porumunčila (Huta-Certeze, Boieneşti, Cavnic, Borşa, Vişeu de Sus).
V súčasnosti nositeľom slovenského národného povedomia je malý počet obyvateľov v lokalitách Huta-Certeze a Boieneşti a v Livade ešte jestvuje povedomie o slovenských koreňoch. Pre duchovné potreby týchto usadlíkov bola v roku 1863 založená samostatná farnosť Huta-Certeze, kotrá obsluhovala i dediny obývané Slovákmi v Oaşi. V roku 1937 sa veriaci rozhodli, že urobia všetko pre zachovanie materinského jazyka a kultúry. Preto žiadali, aby sa nábožné piesne spievali v slovenčine, aby sa náboženstvo vyučovalo po slovensky a nie po rumunsky. Navrhli ministerstvu školstva a zároveň žiadali založenie slovenskej sekcie. Anton Granatier, zástupca Národnej rady v Bratislave, zorganizoval slovenské vyučovanie. Bola podpísaná zmluva medzi rímskokatolíckym úradom v Satu Mare a slovenskou odbočkou Národnej rady o užívaní farskej budovy v Huta - Certeze na školské účely. Biskupský úrad dovolil, aby dvor farskej budovy bol bezplatne používaný ako ihrisko slovenského oddelenia štátnej ľudovej školy dotých čias, pokiaľ farská budova bude slúžila potrebám tejto školy. V období 1938 - 1944 vyučovala tam učiteľka Gitta Zaviščáková.
V súčasnosti v Huta-Certeze žije asi 150 rodín slovenského pôvodu, ale väčšina už nevie hovoriť po slovensky. Tí, ktorí ešte slovensky niečo vedia, "hutoria", teda hovoria východniarskym nárečím. 14. novembra 1997 boli založené miestne organizácie Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku (DZSČR) v Huta-Certze a Boieneşti. Predsedovia miestnych organizácií v týchto lokalitách žiadali na zjazde DZSČR ąkoly so sloveským vyučovacím jazykom, kotré ináč tu aj fungovali v období 1999 - 2002.
Nový rímskokatolícky kostol bol vybudovaný v období 1993 - 2003 a je zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému. Vysvätenie kostola sa konalo 14. augusta 2010. Biskup Eugen Schönberger, kotrý kostol vysvätil, poďakoval sa farárom Štefanovi Brunnerovi, Károlyovi Barnovi, Lászlóovi Fagea a Attilovi Frommherzovi, že slúľili rímskokatolíckej farnosti v Huta-Certeze a veriacim za starostlivosť a vybudovanie kostola. Najväčšia chvála je chvála veriacim od Pána Boha, bez ktorých by sa stavba kostola nebola dokončila.
Bývalý farár László Fagea predstavil históriu farnosti a budovanie kostola, kroky, ťažkosti a problémy, ako aj lásku, ktorú cítil u veriacich obce počas budovania chrámu Božieho."
Paul Dancu, Naše snahy č. 9, 2010: História Slovákov žijúcich v obci Huta-Certeze v Rumunsku, str. 9
Bližší popis ďalších oblastí:
Slováci v severo-východnej oblasti – Bukovina - iba história osídlenia oblasti
Pridaj sa
Pozri si