(KDH)
Narodila sa 14. mája 1974 v Bratislave. Študovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, katedre žurnalistiky.
Predtým, než sa stala poslankyňou pracovala ako vedúca redaktorka zahraničného spravodajstva TV Markíza, redaktorka a moderátorka spravodajstva TV Markíza, STV a Rádia Twist.
Od roku 2010 je poslankyňou NR SR za KDH venujúca sa najmä oblasti školstva a práci s mládežou, pomoci osobám so zdravotným postihnutím a boju proti korupcii. Tiež ju zaujíma slovenské zahraničie, a práve preto Vám prinášame rozhovor.
Aj vďaka jej iniciatíve od augusta 2011 zahraniční Slováci študujúci na Slovensku nemusia platiť komerčné zdravotné poistenie.
S poslancom M. Beblavým sa Vám podarilo presadiť návrh, ktorý veľmi pozitívne vplýva na život študentov zahraničných Slovákov, ak študujú na Slovensku. O čo konkrétne ide?
Náš pozmeňujúci návrh umožňuje, aby zahraniční Slováci študujúci na škole v Slovenskej republike, ktorí nie sú poistení v inom členskom štáte, boli na území Slovenskej republiky verejne zdravotne poistení ako poistenci štátu a nemuseli sa poisťovať komerčne.
Čo Vás k takémuto návrhu viedlo?
Bol to osobný príbeh slovenskej rodiny z Vojvodiny, ktorej deti prišli študovať na Slovensko. Dcéra utrpela úraz a odrazu stála pred neriešiteľnou situáciou- zaplatiť niekoľko desiatok tisíc korún za ošetrenie. Našim návrhom sme chceli do budúcnosti predísť takýmto nepríjemným skúsenostiam a zároveň je to aj vyjadrenie pocitu vlastenectva a vzťahu k našim krajanom.
Odkedy platí táto zmena?
Od augusta 2011.
Vďaka tejto zmene sa uľahčil zahraničným Slovákom život na Slovensku, to naznačuje pozitívny signál zo strany Slovenska smerom k našim krajanom. Ako vnímate našich krajanov?
Ja som vyrastala v Alžírsku a viem ako bolo pre mňa ako dieťa úžasné počuť niečo vtedy o Československu, stretnúť iných krajanov, mocť sa s nimi rozprávať po slovensky. V knižnici na našej ambasáde sme si požičiavali knihy, ktoré sme doslova hltali. A s veľkou radosťou sme sa každé leto vracali domov. Vtedy ešte nebol internet takže každý kontakt so slovenskou kultúrou, informácie o dianí u nás doma boli na nezaplatenie. Keďže časť našej rodiny počas komunizmu emigrovala do Kanady a Spojených štátov kde žijú dodnes viem aj od nich, ako dobre im padne mocť sa porozprávať po slovensky, prečítať si knihu v rodnom jazyku, vidieť slovenské predstavenie. Sesternice dokonca v Kanade tancovali vo folklórnom súbore a keďže sú už mamičkami medzi knižkami a CDčkami ich detí nechýbajú ani tie slovenské.
Pre zahraničných Slovákov je to dobrý signál, že v Národnej rade SR sú poslanci, ktorým na nich zaleží a vytvárajú podmienky, aby sa naozaj na Slovensku necítili ako cudzinci. Ako by ste charakterizovali našu starostlivosť o zahraničných Slovákov? Máme rezervy v starostlivosti o krajanov?
Keďže v tomto volebnom období som bola členkou Výboru NRSR pre ľudské práva a národnostné menšiny problematika Slovákov žijúcich v zahraničí sa mi stala bližšou. Práve aj kvoli mojej vlastnej skúsenosti, skúsenosti mojej rodiny žijúcej za Atlantikom by som chcela aj naďalej prispievať k zlepšovaniu spolupráce a vzťahov medzi našou krajinou a krajanmi. Aby sa tu cítili ako doma a aby keď sú v tej ktorej krajine mali možnosť zachovávať tradície, udržiavať si slovenčinu v aktívnej forme a odovzdávať kultúrne zvyky ďalším generáciam. Ja osobne by som bola rada ak by sme ako štát dokázali viac podporovať tradičné kultúrne programy našich krajanov , zabezpečovali pre nich jazykové kurzy, exkurzie po Slovensku kde by potomkovia objavovali svoje korene.
Vlado Dolinay