Všeobecné informácie:
Štátne zriadenie: republika
Oficiálny názov štátu: Rumunsko (România)
Rozloha: 238.391 km2
Počet obyvateľov: 22,335.551 (rok 2004)
Hlavné mesto: Bukurešť (Bucureşti) – s počtom obyv.:1.921.753 (rok 2002)
Ďalšie dôležité mestá: Brašov, Kluž, Sibiu, Oradea, Iaşi, Arad, Temešvár, Konstanca, Braila, Ploieşti, Piteşti, Targu Mureş, Craiova
Hustota obyvateľstva: 94 obyv. / km2 (rok 2001)
Úradný jazyk: rumunčina
Mena: Leu (RON)
Dĺžka hraníc so susednými štátmi:
Moldavská republika 681,3 km, Ukrajina 649,4 km, Bulharská republika 631,3 km, Maďarská republika 448 km, Srbská republika 546,4 km
Dĺžka pobrežia: 225 km
Administratívne územné členenie: 41 žúp, 263 miest, 2.685 strediskových obcí, 13.285 obcí
Telefónna predvoľba: 0040
Medzinárodná poznávacia značka: RO
Internetová doména: ro
HDP na obyvateľa: 9301 USD USD (údaj z roku 2008)
Podiel na tvorbe HDP:
poľnohospodárstvo 13,3%
priemysel 25%
služby 30%
Miera nezamestnanosti: 7,44% (jún 2010)
Národnostné zloženie:
Rumuni 89,5%
Maďari 6,6%
Rómovia 2,5%
Cirkvi:
pravoslávna cirkev 86,7%
evanjelická cirkev 5,2%
rímskokatolícka cirkev 4,7%
gréckokatolícka cirkev 0,9%
Štátny sviatok: 01. decembra (Deň zjednotenia Sedmohradska, Bukoviny a Moldavska s Rumunským kráľovstvom)
Vznik štátu: 01. decembra 1918 (România Mare)
Člen Európskej únie: 1. januára 2007
Pre občanov krajín EU stačí na vstup do krajiny iba občiansky preukaz.
Časové pásmo: SEČ+1
Politika:
Emil Boc – predseda vlády (PDL)
Hlava štátu: Traian Băsescu (od 21.12.2009)
Dátum konania posledných volieb: 30. novembra 2008
Aktuálne sa Rumunsko snaží stať členom Schengenského priestoru.
Vládne strany:
názov strany (skratka)
Demokraticko-liberálna strana (PD-L)
Demokratický zväz Maďarov v Rumunsku (UMDR)
Opozičné strany:
názov strany (skratka) Sociálno-demokratická strana (PSD) Národno-liberálna strana (PNL) Konzervatívna strana (PC)
Ekonomika:
Po revolúcii v roku 1989 sa v Rumunsku prehĺbila ekonomická kríza, inflácia nadobudla astronomické rozmery. V rokoch 1991 - 1992 pribudli k dovtedy najvyššiemu nominálu 100 leu tri nové bankovky v nominálnych hodnotách 500, 1000 a 5000 leu, a potom probližne v 2-3 ročných odstupoch nominálne hodnoty rástli až roku 2003 dosiahol najvyšší nominál hodnotu 1 000 000 leu. V ostatných rokoch sa Rumunsko zaraďuje ku krajinám s najrýchlejším ekonomickým rastom, nezamestnanosť klesla pod 4 %. Medzičasom vďaka ekonomickej kríze narástla nezamestnanosť na 7,44% v roku 2010. Politickí lídri deklarujú cieľ vstúpiť do eurozóny v roku 2012.
Krátka história:
Počiatky histórie Rumunska siahajú už do doby paleolitu. V polovici 3. storočia pred Kr. krajinu osídlili trácke kmene, ktoré boli následne vystriedané Gétmi a Dákmi. V 1. stor. pred Kr. vzniklo dácke kráľovstvo pod vládou kráľa Burebistu. V neskoršom období Dákovia pod vedením kráľa Decebala nevydržali nápor Rimanov, ktorí si v 1. stor. za cisára Trajana podmanili takmer celé teritórium a premenili ho na novú provinciu Dáciu. Následná symbióza dáckeho obyvateľstva s prisťahovanými Rimanmi, ktorá pretrvala aj po ústupe rímskej moci z Dácie pod tlakom Hunov a ostatných etník v dobe sťahovania národov, dala základ postupnému formovaniu latinského základu kultúry a jazyka rumunského národa.
Medzi 4. a 13. stor. územím dnešného Rumunska, nachádzajúceho sa v susedstve vplyvu mocnej Byzantskej ríše, migrovali viaceré etniká od Hunov a Avarov cez Slovanov, Maďarov Nemcov a Tatárov, z ktorých niektoré sa tu usadili a svojím dielom tiež prispeli k formovaniu kultúry, jazyka, zvykov a tradícií domáceho etnika.
V 13.-14. stor. vznikli na území Valašska a Moldavska prvé štátne útvary (kniežatstvá) Rumunov, ktoré v neskorších dobách pod vedením vojvodov Mirču Starého a Štefana Veľkého bránili svoju nezávislosť pred náporom Osmanskej ríše. Tá napokon od 16. stor. ovládla na dlhé obdobie prevažnú časť územia.
Transylvánia sa po vyhnaní Turkov vrátila do správy Rakúskej monarchie. Národnosloslobodzovací boj Rumunov proti Osmanskému panstvu začal v r. 1821 Tudor Vladimirescu za pomoci Ruska. Výsledkom bolo vytvorenie protektorátnych rumunských kniežatstiev, formálne závislých na Porte. Obe kniežatstvá sa zjednotili v r. 1859 pod vedením panovníka Ioana Cuzu. Po jeho odstúpení (1866) nastúpil na spoločný trón Carol I. z nemeckého rodu Hohenzollern, pod vedením ktorého sa Rumunsko za podpory Ruska definitívne zbavilo osmanskej závislosti a v r. 1877 vyhlásilo nezávislosť.
Zjednocovací proces Rumunska vyvrcholil po skončení 1. svetovej vojny 1.12.1918 pripojením Transylvánie (Sedmohradska) a následne Besarábie s Bukovinou, čo potvrdila Trianonská zmluva z r. 1920. V medzivojnovom období Rumunské kráľovstvo predstavovalo rozvíjajúci sa balkánsky štát, ktorý bol spojenecky naviazaný na Francúzsko, ČSR a Juhosláviu. Úspešný rozvoj zastavil najprv nemecko-ruský pakt Ribbentrop-Molotov (1940), ktorý viedol k odtrhnutiu Besarábie a Severnej Bukoviny od Rumunska a jej pripojeniu k sovietskemu Rusku a následne výsledky Viedenskej arbitráže, na základe ktorej Transylvániu okupovalo Maďarsko. Počas vojny Rumunsko vsadilo na spojenectvo s Nemeckom a zúčastnilo sa ťaženia proti Rusku. Porážka nemeckých armád na Východe a priblíženie sa frontu na hranice Rumunska viedli dňa 23.8.1944 k mocenskému prevratu v krajine, keď kráľ Michal zosadil pronemeckého vodcu maršála Antonesca a pripojil krajinu k antihitlerovskej koalícii. Rumunská armáda sa potom zúčastnila po boku Sovietskej armády oslobodzovania Československa od okupačných síl. Nádeje prozápadného kráľa Michala na udržanie demokracie v krajine sa rýchlo rozplynuli po skončení vojny. Pod tlakom rumunských komunistov, podporovaných sovietskymi poradcami, bol nakoniec koncom r. 1947 donútený abdikovať a odísť do emigrácie.
Nasledujúci komunistický režim sa udržal pri moci až do decembra 1989, keď po krvavom prevrate spojenom s odstránením posledného predstaviteľa režimu Nicolae Ceaušesca s manželkou moc prevzal moc revolučný Front národnej spásy na čele s Ionom Iliescom, neskorším prezidentom a predsedom vládnucej Strany sociálnej demokracie Rumunska (PDSR). PDSR sa udržala pri moci do r. 1996, keď bola vystriedaná stredo-pravou vládou Demokratického konventu v čase prezidenta Emila Constantinesca. Socialisti sa vrátili k moci v r. 2001, keď vytvorili jednofarebnú vládu premiéra Nastaseho, kedy bola PDSR premenovaná na Sociálno-demokratickú stranu (PSD).
V prezidentských voľbách z decembra r. 2004 zvíťazil kandidát opozičného liberálno-demokratického volebného bloku „DA“ - demokrat T. Băsescu, ktorý na základe výsledku novembrových parlamentných volieb poveril zostavením vlády liberála C. P. Tăriceana. Po prehĺbení politickej krízy po vstupe krajiny do EÚ došlo k reštrukturalizácii vlády, z ktorej premiér vylúčil Demokratickú stranu. 30.11.2008 sa v RO uskutočnili v poradí 6. parlamentné voľby po roku 1989. Vládnu koalíciu vytvorila Aliancia Sociálno-demokratickej strany s Konzervatívnou stranou (PSD+PC) a Demokraticko-liberálna strana (PD-L). Národno-liberálna strana (PNL) a Demokratický zväz Maďarov (UDMR) prešli do opozície.
Po vypuknutí vládnej krízy v októbri 2009 odstúpili z vlády ministri za PSD a PSD prešla do opozície. Vláde PD-L bola dňa 13.10.2009 vyslovená v parlamente nedôvera. Víťazom prezidentských volieb v Rumunsku (2. kolo sa konalo 6.12.2009) sa opätovne stal Traian Basescu (podporovaný PD-L), ktorý svojho rivala – Mircea Geoanu (predsedu senátu a súčasne predsedu PSD) porazil o 0,67%. Dňa 20.12.2009 nominovaný predseda vlády Emil Boc ohlásil zloženie novej rumunskej vlády a predložil vládny program do parlamentu. Vláda pozostáva z 15 ministrov a jedného podpredsedu vlády bez portfólia.