Základné práva menšín sú priamo zakotvené v ústave a v iných upravujúcich zákonoch. Najväčší vplyv na postavenie menšín má volebný zákon (35/2008), zákon o verejnej správe (215/2001) a školský zákon (84/1995).
Dohľad na dodržiavanie práv menšín a riešenie ich problémov a postavenie má na zodpovednosť viacero inštitúcií. Najvýznamnejšia je Rada národnostných menšín (Consiliul Minorităţilor Naţionale), ktorá zastupuje dvadsať štátom uznaných „historických menšín“. Rada zabezpečuje prerozdeľovanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu určených menšinovým organizáciám.
Rumunský štát má veľmi tolerantný postoj k menšinám a mohol by byť vzorovou krajinou pre mnohé ďalšie, kde sa menšiny nachádzajú. Menšiny majúce svoju zastupiteľskú organizáciu môžu delegovať svojich kandidátov do dolnej komory rumunského parlamentu. Podľa zákona musia menšinové organizácie pre pridelenie poslaneckého mandátu získať na celoštátnej úrovni 10% priemerného počtu platných hlasov.
Od prvých volieb v roku 1992 slovenská a česká menšina má svojho zástupcu v parlamente. V období február – máj 1990 mal DZSČR dokonca až troch zástupcov: Ondrej Štefanko, Ondrej Zetocha (Slováci) a Josef Dlouhý (Čech). Od mája 1990 bol poslancom Matej Heckel, v roku 1992 sa stal poslancom Imrich Ferík.
Od roku 1996 reprezentoval DZSČR poslanec českej národnosti Josef Paneš.
Anna Florea, rod. Suchanská bola prvou a zatiaľ poslednou ženou za DZSČR v parlamente v rokoch 2000-2004.
Od roku 2004 až do súčasnosti v dolnej komore rumunského parlamentu zastupuje Slovákov a Čechov v Rumunsku Adrian Miroslav Merka, ktorý je poslancom už svoje druhé volebné obdobie.