Budeme veľmi radi, ak o niekom viete a nenašli ste ho tu, ozvite sa nám, pošlite nám niekoľko riadkov o ňom (prípadne aj fotografiu) a radi ho uverejníme.
Taktiež, ak máte nejaké ďalšie doplňujúce informácie o už uverejnených osobnostiach, napíšte nám.
Zoradenie osobností Slovákov z Rumunska podľa abecedného poriadku:
A B D F G H J K L M P R S Š T Z
A
(zobraziť viac)
ALBERT, Augustín
(nar. XX)
- rímskokatolícky kňaz v obci Nová Huta. Tu pôsobí aj ako starosta už druhé volebné obdobie. Vedúca osobnosť duchovného aj materiálneho rozvoja obce. Zaslúžil sa o vybudovanie ciest, rekonštrukciu škôl v obci a prílev rozličných investorov do obce. V roku 2008 mu Slovenská humanitná rada udelila ocenenie Humanitný dar roka.
AMBRUŠ, Ivan Miroslav
(nar. 1950)
- básnik, člen Zväzu rumunských spisovateľov, povolaním učiteľ chémie, pôsobí na nadlackom lýceu. V období 1990 - 1994 bol predsedom Literárneho krúžku potom Spolku Ivana Krasku, od roku 1994 je generálnym tajomníkom Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku.
Vydal viacero pôvodných básnických zbierok a výber z jeho básnickej tvorby vyšiel i po rumunsky. V roku 1996 získal cenu Zvazä rumunských spisovateľov za zbierku Básne z tmavej komory. Jeho tvroba je sústavne prítomná v početných rumunských časoppisoch. Venuje sa i prekladaniu poźie do rumunčiny.
ANOCA, Dagmar Mária
(nar. 1951)
- Doc., vysokoškolská pedagogička, spisovateľka, publicistka, členka Zväzu rumunských spisovateľov, pôsobí ako docentka na bukurešťskej Univerzite. V období 199é - 1994 bola tajomníčkou Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku. Je redaktorkou časopisu Naše snahy (od roku 1990) a pôsobila aj ako redaktorka časopisu Rovnobežné zrkadlá - Oglinzi paralele (1996 - 2000).
Vydala 4 básnické zbierky, 2 knihy prózy, 2 knihy pre deti, 2 knihy literárnych kritík a esejí, dejiny slovenskej literatúry v Rumunsku. Je tiež autorkou početných učebníc slovenčiny a vysokoškolských skrípt. Výber z jej básnickej tvorby vyšiel i po rumunsky. Za knihu básní Synonymia (1993) a za Dejiny slovenskej literatúry v Rumunsku (2000) získala ceny Zväzu rumunských spisovateľov a za svoju činnosť Poctu ministra kultúry Slovenskej republiky. Venuje sa i umeleckému prekladu a bola spoluzostavovateľkou 11 vydaní Variácií (1980 - 1992).
(zobraziť viac)
ALBERT, Augustín(nar. XX)
- rímskokatolícky kňaz v obci Nová Huta. Tu pôsobí aj ako starosta už druhé volebné obdobie. Vedúca osobnosť duchovného aj materiálneho rozvoja obce. Zaslúžil sa o vybudovanie ciest, rekonštrukciu škôl v obci a prílev rozličných investorov do obce. V roku 2008 mu Slovenská humanitná rada udelila ocenenie Humanitný dar roka.
AMBRUŠ, Ivan Miroslav(nar. 1950)
- básnik, člen Zväzu rumunských spisovateľov, povolaním učiteľ chémie, pôsobí na nadlackom lýceu. V období 1990 - 1994 bol predsedom Literárneho krúžku potom Spolku Ivana Krasku, od roku 1994 je generálnym tajomníkom Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku.
Vydal viacero pôvodných básnických zbierok a výber z jeho básnickej tvorby vyšiel i po rumunsky. V roku 1996 získal cenu Zvazä rumunských spisovateľov za zbierku Básne z tmavej komory. Jeho tvroba je sústavne prítomná v početných rumunských časoppisoch. Venuje sa i prekladaniu poźie do rumunčiny.
ANOCA, Dagmar Mária(nar. 1951)
- Doc., vysokoškolská pedagogička, spisovateľka, publicistka, členka Zväzu rumunských spisovateľov, pôsobí ako docentka na bukurešťskej Univerzite. V období 199é - 1994 bola tajomníčkou Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku. Je redaktorkou časopisu Naše snahy (od roku 1990) a pôsobila aj ako redaktorka časopisu Rovnobežné zrkadlá - Oglinzi paralele (1996 - 2000).
Vydala 4 básnické zbierky, 2 knihy prózy, 2 knihy pre deti, 2 knihy literárnych kritík a esejí, dejiny slovenskej literatúry v Rumunsku. Je tiež autorkou početných učebníc slovenčiny a vysokoškolských skrípt. Výber z jej básnickej tvorby vyšiel i po rumunsky. Za knihu básní Synonymia (1993) a za Dejiny slovenskej literatúry v Rumunsku (2000) získala ceny Zväzu rumunských spisovateľov a za svoju činnosť Poctu ministra kultúry Slovenskej republiky. Venuje sa i umeleckému prekladu a bola spoluzostavovateľkou 11 vydaní Variácií (1980 - 1992).
B
(zobraziť viac)
BABIAK, Michal
(nar. XX)
- spisovateľ.
BÁLINT, Juraj
(nar. 1955)
- evanjelický farár. Pôsobil vo Vukovej, Temešváre a v Nadlaku. V súčasnosti je seniorom Slovenského a evanjelického luteránskeho seniorátu v Rumunsku.
BOOR, Ľudovít
(1855 - 1924)
- evanjelický farár, od roku 1985 až do smrti pôsobil v Nadlaku. Vynikol ako organizátor miestneho cirkevného zboru, bol prvým predsedom Slovenského ľudového kruhu v Nadlaku (1904). Navýznamejšie sú však jeho politické aktivity počas pričlenenia Nadlaku do Veľkorumunského kráľovstva a pri pričlenení slovenských evanjelických zborov v Rumunsku k Saskej krajinskej cirkvi v Sebeni.
BUJNA, Ivan
(nar. 1881 - 1949)
- evanjelický farár. Od roku 1909 až do roku 1948 pôsobil v Nadlaku, najprv ako farár a v období 1936 - 1948 ako senior. Od roku 1914 až do jeho zániku bol predsedok Slovenského ľudového kruhu. Aktívne sa zapájal do národno-kultúrnych aktivít a je autorom dvoch historických kníh.
BUJTÁR, Pavol
(nar. 1936)
- spisovateľ, člen Zväzu rumunských spisovateľov, povolaním učiteľ slovenčiny. Bohatá činnosť ako režisér ochotníckych divadelných hier a osvetová činnosť.
Vydal 3 knihy poviedok, 1 román, 4 knihy pre deti a mládež a pripravil 2 vydania cirkevných správ v Nadlaku. Výber z jeho tvorby pre deti bol preložený i do rumunčiny a vyšiel v 2 knižných vydaniach. Je spoluautorom početných učebníc slovenčiny.
(zobraziť viac)
BABIAK, Michal(nar. XX)
- spisovateľ.
BÁLINT, Juraj(nar. 1955)
- evanjelický farár. Pôsobil vo Vukovej, Temešváre a v Nadlaku. V súčasnosti je seniorom Slovenského a evanjelického luteránskeho seniorátu v Rumunsku.
BOOR, Ľudovít(1855 - 1924)
- evanjelický farár, od roku 1985 až do smrti pôsobil v Nadlaku. Vynikol ako organizátor miestneho cirkevného zboru, bol prvým predsedom Slovenského ľudového kruhu v Nadlaku (1904). Navýznamejšie sú však jeho politické aktivity počas pričlenenia Nadlaku do Veľkorumunského kráľovstva a pri pričlenení slovenských evanjelických zborov v Rumunsku k Saskej krajinskej cirkvi v Sebeni.
BUJNA, Ivan(nar. 1881 - 1949)
- evanjelický farár. Od roku 1909 až do roku 1948 pôsobil v Nadlaku, najprv ako farár a v období 1936 - 1948 ako senior. Od roku 1914 až do jeho zániku bol predsedok Slovenského ľudového kruhu. Aktívne sa zapájal do národno-kultúrnych aktivít a je autorom dvoch historických kníh.
BUJTÁR, Pavol(nar. 1936)
- spisovateľ, člen Zväzu rumunských spisovateľov, povolaním učiteľ slovenčiny. Bohatá činnosť ako režisér ochotníckych divadelných hier a osvetová činnosť.
Vydal 3 knihy poviedok, 1 román, 4 knihy pre deti a mládež a pripravil 2 vydania cirkevných správ v Nadlaku. Výber z jeho tvorby pre deti bol preložený i do rumunčiny a vyšiel v 2 knižných vydaniach. Je spoluautorom početných učebníc slovenčiny.
D
(zobraziť viac)
DOVÁĽ, Peter Pavel
(1906 - 1994)
- novinár a organizátor národného života Slovákov v Rumunsku, povolaním právnik. Boljedným zo zakladateľov Tenisového krúžku slovenskej študujúcej mládeže Slávia, aktívnym predákom Slovenského kultúrneho spolku. Bol redaktorom časopisu Slovenský týždenník, šéfredaktroom a vydavateľom časopisu Naše snahy. V roku 1944 sa vysťahoval na Slovensko.
DOVÁĽ, Štefan
(1950 - 2011)
- spisovateľ, novinár, člen Zväzu rumunských spisovateľov. Povolaním učiteľ slovnečiny, od roku 1990 pôosobil ako redaktor časopisu Naše snahy (v období 1996 - 2003 pôsobil ako šéfredaktor). Je autorom 8 kníh prózy. Za knihu Žofine trápenia získal cenu aradskej filiálky Zväzu rumunských spisovateľov.
DOVÁĽOVÁ, Anna Karolína
(1978)
- poetka, povolaním učiteľka. Samostane vydala 3 básnické zbierky. Redaktorka časopisu Naše snahy.
(zobraziť viac)
DOVÁĽ, Peter Pavel(1906 - 1994)
- novinár a organizátor národného života Slovákov v Rumunsku, povolaním právnik. Boljedným zo zakladateľov Tenisového krúžku slovenskej študujúcej mládeže Slávia, aktívnym predákom Slovenského kultúrneho spolku. Bol redaktorom časopisu Slovenský týždenník, šéfredaktroom a vydavateľom časopisu Naše snahy. V roku 1944 sa vysťahoval na Slovensko.
DOVÁĽ, Štefan(1950 - 2011)
- spisovateľ, novinár, člen Zväzu rumunských spisovateľov. Povolaním učiteľ slovnečiny, od roku 1990 pôosobil ako redaktor časopisu Naše snahy (v období 1996 - 2003 pôsobil ako šéfredaktor). Je autorom 8 kníh prózy. Za knihu Žofine trápenia získal cenu aradskej filiálky Zväzu rumunských spisovateľov.
DOVÁĽOVÁ, Anna Karolína(1978)
- poetka, povolaním učiteľka. Samostane vydala 3 básnické zbierky. Redaktorka časopisu Naše snahy.
F
(zobraziť viac)
FÁBRY, Ondrej
(1915 - 1983)
- povolaním učiteľ, pôsobil v Nadlaku. Je najplodnejší autoro a prekladateľ učebníc pre slovenské školy v Rumunsku.
FERIK, Imrich
(1936 - 2002)
- povolaním učiteľ, pôsobil v Novej Hute (rum. Sinteu). V období 1992 - 1996 bol poslancom za Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku v dolnej komore rumunského parlamentu.
FERIK, Jozef
(nar. XX)
- rímskokatolícky kňaz v obci Šarany.
FLOREA, Ana (rod. Suchanská)
(nar. 1956)
- povolaním lekárka. V období 2000 - 2004 poslankyňa za Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku v dolnej komore rumunského parlamentu.
FRNKA, Miroslav/b>
(nar. XX)
- rímskokatolícky kňaz v obci Boromlaka.
(zobraziť viac)
FÁBRY, Ondrej(1915 - 1983)
- povolaním učiteľ, pôsobil v Nadlaku. Je najplodnejší autoro a prekladateľ učebníc pre slovenské školy v Rumunsku.
FERIK, Imrich(1936 - 2002)
- povolaním učiteľ, pôsobil v Novej Hute (rum. Sinteu). V období 1992 - 1996 bol poslancom za Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku v dolnej komore rumunského parlamentu.
FERIK, Jozef(nar. XX)
- rímskokatolícky kňaz v obci Šarany.
FLOREA, Ana (rod. Suchanská)(nar. 1956)
- povolaním lekárka. V období 2000 - 2004 poslankyňa za Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku v dolnej komore rumunského parlamentu.
FRNKA, Miroslav/b>(nar. XX)
- rímskokatolícky kňaz v obci Boromlaka.
G
(zobraziť viac)
GONDEK, Ján
(nar. XX)
- rímskokatolícky farár v Bodonoši. Vyštudoval za rímskokatolíckeho kňaza na Slovensku, po skončení študií sa vrátil do späť do miestnej bihorskej komunity.
(zobraziť viac)
GONDEK, Ján(nar. XX)
- rímskokatolícky farár v Bodonoši. Vyštudoval za rímskokatolíckeho kňaza na Slovensku, po skončení študií sa vrátil do späť do miestnej bihorskej komunity.
H
(zobraziť viac)
HAAN, Ľudovít Jaroslav
(1818 - 1891)
- historik, archeológ, etnograf a evanjelický farár. V Nadlaku pôsobil v období 1849 - 1855. Od roku 1877 sa stal členom korešpondetov Maďarskej akadémie vied. Na jeho nadlacké pôsobenie sa viaže kniha, ktorú napísal spolu s Danielom Zajacom - Dejepis starého i nového Nadlaku (1853).
HARAZIN, Andrej
(nar. XX)
- kantor rímskokatolíckej cirkvi v Nadlaku.
HECKEL, Matej
(nar. 1932)
- povolaním učiteľ slovenčiny, dlhé roky pôsobil na Ministerstve školstva v Bukurešti ako odborný inšpektor a má mimoriadne zásluhy vo vydávaní učebníc pre slovenské školy v Rumunsku. Je i autorom viacerých učebníc slovenčiny. V období 1990 - 1992 bol poslancom Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku v dolnej komore rumunského parlamentu.
HLÁSNIK, Pavel
(nar. 1968)
- učiteľ matematiky a zemepisu. Je predsedom aradskej oblasti miestnej organizácie Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku v Nadlaku. Je autorom Bibliografie písomných zdrojov o Slovákoch a Čechoch v Rumunsku (1995), demografickej práce Slováci v Rumunsku. Humánnogeografické aspekty (1997) a terminilogického rumunsko-slovenského slovníka pre školské potreby.
HRDLIČKA, Karol
(1837 - 1908)
- básnik, prekladateľ, autor homiletických diel, evanjelický farár v Nadlaku od roku 1870 až do smrti. Okrem príležitostných básní, spomedzi jeho prekladov vyniká dielo Sándora Petófiho spisy básnické (1890 - vychádza ako prvé vydanie v slovenčine vôbec).
HUSÁRIK, Pavel
(nar. 1956)
- učiteľ a Dr. histórie, archeológ, pôsobil aj ako riaditeľ lýcea Jozefa Gregora Tajovského v Nadlaku. Je autorom dvoch básnických zbierok a autor učebnice Dejiny a tradície Slovákov v Rumunsku.
(zobraziť viac)
HAAN, Ľudovít Jaroslav(1818 - 1891)
- historik, archeológ, etnograf a evanjelický farár. V Nadlaku pôsobil v období 1849 - 1855. Od roku 1877 sa stal členom korešpondetov Maďarskej akadémie vied. Na jeho nadlacké pôsobenie sa viaže kniha, ktorú napísal spolu s Danielom Zajacom - Dejepis starého i nového Nadlaku (1853).
HARAZIN, Andrej(nar. XX)
- kantor rímskokatolíckej cirkvi v Nadlaku.
HECKEL, Matej(nar. 1932)
- povolaním učiteľ slovenčiny, dlhé roky pôsobil na Ministerstve školstva v Bukurešti ako odborný inšpektor a má mimoriadne zásluhy vo vydávaní učebníc pre slovenské školy v Rumunsku. Je i autorom viacerých učebníc slovenčiny. V období 1990 - 1992 bol poslancom Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku v dolnej komore rumunského parlamentu.
HLÁSNIK, Pavel(nar. 1968)
- učiteľ matematiky a zemepisu. Je predsedom aradskej oblasti miestnej organizácie Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku v Nadlaku. Je autorom Bibliografie písomných zdrojov o Slovákoch a Čechoch v Rumunsku (1995), demografickej práce Slováci v Rumunsku. Humánnogeografické aspekty (1997) a terminilogického rumunsko-slovenského slovníka pre školské potreby.
HRDLIČKA, Karol(1837 - 1908)
- básnik, prekladateľ, autor homiletických diel, evanjelický farár v Nadlaku od roku 1870 až do smrti. Okrem príležitostných básní, spomedzi jeho prekladov vyniká dielo Sándora Petófiho spisy básnické (1890 - vychádza ako prvé vydanie v slovenčine vôbec).
HUSÁRIK, Pavel(nar. 1956)
- učiteľ a Dr. histórie, archeológ, pôsobil aj ako riaditeľ lýcea Jozefa Gregora Tajovského v Nadlaku. Je autorom dvoch básnických zbierok a autor učebnice Dejiny a tradície Slovákov v Rumunsku.
J
(zobraziť viac)
JUCANOVÁ (čítaj Žukanová), Kristína
(nar. 1977)
- folkloristka, tanečná pedagogička. Spoluzakladateľka folklórneho súboru Sálašan v Nadlaku. V súčasnosti pôsobí ako vedúca tanečnej zložky súboru Sálašan.
JABLONČÍK, Miroslav
(nar. XX)
- honorárny konzul Slovenskej republiky v Rumunsku, úspešný podnikateľ a veľký podporovateľ kultúrneho a národného života Slovákov v Rumunsku. Vybodoval úspešný a populárny motel Milénium, štýlovú slovenskú Kolibu v Madárase, štvorhviezdičkový hotel Slávia v Salonte, finančne prispel na vybudovanie kostola v Madaráse, pričinil sa o vybudovanie slovenského domu v temešvárskom múzeu menšín v Rumunsku, ktorý v súčasnosti patrí k jedným z najkrajších v expozícii. Stojí za ním množstvo ďalších úspešných projektov a mnoho ešte má pred sebou.
(zobraziť viac)
JUCANOVÁ (čítaj Žukanová), Kristína(nar. 1977)
- folkloristka, tanečná pedagogička. Spoluzakladateľka folklórneho súboru Sálašan v Nadlaku. V súčasnosti pôsobí ako vedúca tanečnej zložky súboru Sálašan.
JABLONČÍK, Miroslav(nar. XX)
- honorárny konzul Slovenskej republiky v Rumunsku, úspešný podnikateľ a veľký podporovateľ kultúrneho a národného života Slovákov v Rumunsku. Vybodoval úspešný a populárny motel Milénium, štýlovú slovenskú Kolibu v Madárase, štvorhviezdičkový hotel Slávia v Salonte, finančne prispel na vybudovanie kostola v Madaráse, pričinil sa o vybudovanie slovenského domu v temešvárskom múzeu menšín v Rumunsku, ktorý v súčasnosti patrí k jedným z najkrajších v expozícii. Stojí za ním množstvo ďalších úspešných projektov a mnoho ešte má pred sebou.
K
(zobraziť viac)
KALAMÁR, Štefan
(nar. 19)
- vedúca osobnosť kultúrneho života v obci Nová Huta. Pôsobil ako riaditeľ miestneho kultúrneho domu, dodnes pôsobí ako vedúci ochotníckej činnosti a vedúci kultúrneho spolku Talent, ktorý v roku 2011 oslávil 10 rokov svojej existencie.
KAPUSNIAK, Pavel
(1922 - 1995)
- učiteľ, školský inšpektor. Posmrtne vyšla jeho monografická práca Bodonoš po stopách svojich predkov (1997).
KAPUSNIAK
(nar. XX)
- predseda miestnej organizácie v obci Varzaľ. Organizátor kultúrneho a národného života v obci Varzaľ.
KAPUSNIAKOVÁ
(nar. XX)
- organizátorka kultúrneho a národného života v obci Varzaľ, vedúca folklórneho súboru Ďatelinka.
KARKUŠ, Michal
(nar. 19)
- učiteľ v Novej Hute, organizátor kultúrneho života v bihorskej oblasti, v období XX - XX popredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku a redaktor časopisu Naše snahy v rokoch XX - XX
KARKUŠ, Radovan
(nar. 1980)
- v období 1996 - 1998 bol šéfredaktorom časopisu slovenskej mládeže My
KARKUŠOVÁ, Mária
(nar. 19)
- povolaním učiteľka v Novej Hute, do roku 2009 viedla folklórny súbor Venček v Novej Hute.
KELEŠ, Ján
(nar. XX)
- výšivkár a jeden z organizátorov kultúrneho života v Nadlaku. Tu pôsobí ako vedúci ochotníckeho súboru Divadelná skupina X. Pravidelne každý rok sa im darí predviesť nadlackému náročnému publiku nejakú novú hru. V priebehu posledného desaťročia sa predviedli divadelnými hrami: Krpčeky Svätého Floriána (L. Nádaši Jégé), Matka (J. Barč Ivan), Ťapákovci (B. Slánčiková Timrava), Mravci a Svrčkovia (I. Stodola),... Na Kvetnú nedeľu 2009 prišli s komédiou Pani Rafiková a tí druhí na motívy Janka Jesenského, hru upravil Michal Babiak. Hra bola uvedená pri príležitosti 110. výročia prvého predstavenia usporiadaného v Nadlaku. Poslednú hru uviedli na svet v máji 2010 Junáčisko z Perneku, frašku, ktorú napísal Michal Babiak podľa komédie Johna Millingtona Sygnea Hrdina západného sveta. Text ešte do nadlačtiny upravil Ján Keleš. Hra je dostupná len divákom nad 15 rokov.
KMEŤ, Ján
(1902 - 1936)
- evanjelický farár, prvý senior slovenského evanjelického seniorátu v Rumunsku, publicista. Aktívne sa zapájal do národno-kultúrnej činnosti. Vydavateľ a šéfredaktor časopisu Slovenský týždenník.
KMEŤOVÁ, Elena Darina
(nar. XX)
- Dr., povolaním učiteľka slovenčiny, pôsobiaca v Nadlaku. Vedúca osobnosť neformálneho ochotníckeho združenia divadelnej skupiny Mladých sŕdc, ktorá sa snaží obsiahnúť spoluprácu dvoch generácií (starých rodičov aj vnukov).
KOČIŠ, Rudolf
(nar. 1963)
- Dr., výtvarný umelec, vysokoškolský pedagóg. Venuje sa sochárstvu a grafike. Osobné výstavy a účasť na kolektívnych výstavách v Rumunsku, Nemecku, Maďarsku, Švédsku, Japonsku, Slovinsku, Anglicku a Belgicku.
KORYTÁROVÁ
(nar. XX)
- organizátorka kultúrneho a národného života v obci Varzaľ, vedúca miestneho ochotníckeho divadla. Naposledy sa previedli s veselohrou Pani Richtárka.
KUBAĽÁK, Peter
(nar. 1955)
- rímskokatolícky kňaz. V období 1998 - 2003 predseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku. V roku 2008 mu Slovenská humanitná rada udelila ocenenie Humanitný dar roka. V súčasnosti pôsobí aj ako kanonik pri miestnom biskupovi.
KUKUČKA, Ján
(nar. 1951)
- učiteľ, pôsobil aj ako riaditeľ lýcea Jozefa Gregora Tajovského v Nadlaku. Je autorom monografickej práce Nadlak v procese slovenského osídľovania Dolnej zeme (2003).
(zobraziť viac)
KALAMÁR, Štefan(nar. 19)
- vedúca osobnosť kultúrneho života v obci Nová Huta. Pôsobil ako riaditeľ miestneho kultúrneho domu, dodnes pôsobí ako vedúci ochotníckej činnosti a vedúci kultúrneho spolku Talent, ktorý v roku 2011 oslávil 10 rokov svojej existencie.
KAPUSNIAK, Pavel(1922 - 1995)
- učiteľ, školský inšpektor. Posmrtne vyšla jeho monografická práca Bodonoš po stopách svojich predkov (1997).
KAPUSNIAK(nar. XX)
- predseda miestnej organizácie v obci Varzaľ. Organizátor kultúrneho a národného života v obci Varzaľ.
KAPUSNIAKOVÁ(nar. XX)
- organizátorka kultúrneho a národného života v obci Varzaľ, vedúca folklórneho súboru Ďatelinka.
KARKUŠ, Michal(nar. 19)
- učiteľ v Novej Hute, organizátor kultúrneho života v bihorskej oblasti, v období XX - XX popredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku a redaktor časopisu Naše snahy v rokoch XX - XX
KARKUŠ, Radovan(nar. 1980)
- v období 1996 - 1998 bol šéfredaktorom časopisu slovenskej mládeže My
KARKUŠOVÁ, Mária(nar. 19)
- povolaním učiteľka v Novej Hute, do roku 2009 viedla folklórny súbor Venček v Novej Hute.
KELEŠ, Ján(nar. XX)
- výšivkár a jeden z organizátorov kultúrneho života v Nadlaku. Tu pôsobí ako vedúci ochotníckeho súboru Divadelná skupina X. Pravidelne každý rok sa im darí predviesť nadlackému náročnému publiku nejakú novú hru. V priebehu posledného desaťročia sa predviedli divadelnými hrami: Krpčeky Svätého Floriána (L. Nádaši Jégé), Matka (J. Barč Ivan), Ťapákovci (B. Slánčiková Timrava), Mravci a Svrčkovia (I. Stodola),... Na Kvetnú nedeľu 2009 prišli s komédiou Pani Rafiková a tí druhí na motívy Janka Jesenského, hru upravil Michal Babiak. Hra bola uvedená pri príležitosti 110. výročia prvého predstavenia usporiadaného v Nadlaku. Poslednú hru uviedli na svet v máji 2010 Junáčisko z Perneku, frašku, ktorú napísal Michal Babiak podľa komédie Johna Millingtona Sygnea Hrdina západného sveta. Text ešte do nadlačtiny upravil Ján Keleš. Hra je dostupná len divákom nad 15 rokov.
KMEŤ, Ján(1902 - 1936)
- evanjelický farár, prvý senior slovenského evanjelického seniorátu v Rumunsku, publicista. Aktívne sa zapájal do národno-kultúrnej činnosti. Vydavateľ a šéfredaktor časopisu Slovenský týždenník.
KMEŤOVÁ, Elena Darina(nar. XX)
- Dr., povolaním učiteľka slovenčiny, pôsobiaca v Nadlaku. Vedúca osobnosť neformálneho ochotníckeho združenia divadelnej skupiny Mladých sŕdc, ktorá sa snaží obsiahnúť spoluprácu dvoch generácií (starých rodičov aj vnukov).
KOČIŠ, Rudolf(nar. 1963)
- Dr., výtvarný umelec, vysokoškolský pedagóg. Venuje sa sochárstvu a grafike. Osobné výstavy a účasť na kolektívnych výstavách v Rumunsku, Nemecku, Maďarsku, Švédsku, Japonsku, Slovinsku, Anglicku a Belgicku.
KORYTÁROVÁ(nar. XX)
- organizátorka kultúrneho a národného života v obci Varzaľ, vedúca miestneho ochotníckeho divadla. Naposledy sa previedli s veselohrou Pani Richtárka.
KUBAĽÁK, Peter(nar. 1955)
- rímskokatolícky kňaz. V období 1998 - 2003 predseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku. V roku 2008 mu Slovenská humanitná rada udelila ocenenie Humanitný dar roka. V súčasnosti pôsobí aj ako kanonik pri miestnom biskupovi.
KUKUČKA, Ján(nar. 1951)
- učiteľ, pôsobil aj ako riaditeľ lýcea Jozefa Gregora Tajovského v Nadlaku. Je autorom monografickej práce Nadlak v procese slovenského osídľovania Dolnej zeme (2003).
L
(zobraziť viac)
LAŠÁKOVÁ, Ruženka
(nar. XX)
- Dr., povolaním učiteľka slovenčiny, ktorá úspešne obhájila svoju doktoradnskú prácu na Slovensku v Bratislave a v roku 2010 sa vrátila späť do komunity Slovákov do Bodonoša, kde pôsobila ako učiteľka slovenského jazyka. Okrem toho sa venovala práci pri časopise bihorskej mládeže Prameň, kde pôsobila ako jeho editorka..
LAZU, Vlasta
(nar. XX)
- redaktorka slovenského vysielania Rádia Temešvár.
LEHOTSKÁ, Anna
(nar. 1964)
- spisovateľka, prekladateľka, povolaním učiteľka. Vydala knihu poviedok, antológiu tvorby slovenských básnikov v Rumunsku v esperante a bibliografiu časopisu Slovenský týŹdenník.
(zobraziť viac)
LAŠÁKOVÁ, Ruženka(nar. XX)
- Dr., povolaním učiteľka slovenčiny, ktorá úspešne obhájila svoju doktoradnskú prácu na Slovensku v Bratislave a v roku 2010 sa vrátila späť do komunity Slovákov do Bodonoša, kde pôsobila ako učiteľka slovenského jazyka. Okrem toho sa venovala práci pri časopise bihorskej mládeže Prameň, kde pôsobila ako jeho editorka..
LAZU, Vlasta(nar. XX)
- redaktorka slovenského vysielania Rádia Temešvár.
LEHOTSKÁ, Anna(nar. 1964)
- spisovateľka, prekladateľka, povolaním učiteľka. Vydala knihu poviedok, antológiu tvorby slovenských básnikov v Rumunsku v esperante a bibliografiu časopisu Slovenský týŹdenník.
M
(zobraziť viac)
MAŠKARA, Ján
(nar. XX)
- rímskokatolícky kňaz.
MERČÁK, Anton
(nar. XX)
- rímskokatolícky kňaz v obciach Boromlaka a Varzaľ.
MERKA, Adrian Miroslav
(nar. XX)
- povolaním učiteľ telesnej výchovy a športu. V rokoch 2002 - 2006 riaditeľ Teoretického lýcea Jozefa Kozáčeka v Bodonoši. Od roku 2006 poslanec Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku (DZSČR) dolnej komory rumunského parlamentu. V roku 2010 bol opäť zvolený za poslanca DZSČR. Od roku 2006 je zároveň aj predsedom Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku. Zaslúžil sa o znovuoživenie viacerých folklórnych a kultúrnych slávností a materiálne pozdvihnutie viacerých slovenských obcií v Rumunsku.
MERKA, František
(nar. XX)
- povolaním učiteľ. Predseda bihorskej oblasti miestnej organizácie Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku so sídlom v Čerpotoku.
MICHALCOVÁ, Jarka
(nar. XX)
- riaditeľka Teoretického lýcea Jozefa Kozáčeka v Bodonoši.
MLYNARČÍK, Alexander
(nar. XX)
- povolaním učiteľ matematiky, ktorý svoj vysokoškolský titul dosiahol na Slovensko, potom sa vrátil späť do komunity Slovákov v Rumunsku do Bodonoša, kde pôsobil ako učiteľ a je jedným z organizátorov kultúrneho života miestnych Slovákov. Okrem toho v súčasnosti pôsobí ako školský inšpektor pre slovenské školy v župách Bihor, Salaj a Satu Mare..
MLYNARČÍK, Ján
(nar. XX)
- rímskokatolícky kňaz v meste Oradea pre potreby slovenskej komunity.
MOLNÁR, Ivan
(nar. 1933)
- spisovateľ, povolaním učiteľ slovenčiny, autor početných učebníc slovenčiny. Spolu s bratom Rudom Molnárom vydal 3 knihy a sám 1 prózu pre deti a mládež. Je koautorom zbierky ľudových piesní z Nadlaku Tečie voda po Maruši (1986).
MOLNÁR, Pavol
(nar. 14. september 1935)
- rodák z Nadlaku, kde vyštudoval Pedagogické lýceum a v Bukurešti jazykové štúdiá pre menšiny - učiteľ druhého stupňa a pomáhal komunite v obci Nová Huta 43 rokov
MOLNÁR, Rudo
(1936 - 1989)
- spisovateľ, povolaním učiteľ, autor početných učebníc slovenčiny. Spolu s bratom Ivanom Molnárom vydal 3 knihy próz pre deti a mládež.
MORONG, Benedik
(nar. XX)
- jazykovedec a lingvista, milovník slovenského folklóru. Vydal obsiahle lingivistické dielo, ktoré rozoberá aspekty nárečia Slovákov z Bihoru v každej rovine jazyka. Z folklórnych vecí je veľmi vzácna zbierka autentických ľudových piesní v dvoch zväzkoch Folklór bihorských Slovákov.
(zobraziť viac)
MAŠKARA, Ján(nar. XX)
- rímskokatolícky kňaz.
MERČÁK, Anton(nar. XX)
- rímskokatolícky kňaz v obciach Boromlaka a Varzaľ.
MERKA, Adrian Miroslav(nar. XX)
- povolaním učiteľ telesnej výchovy a športu. V rokoch 2002 - 2006 riaditeľ Teoretického lýcea Jozefa Kozáčeka v Bodonoši. Od roku 2006 poslanec Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku (DZSČR) dolnej komory rumunského parlamentu. V roku 2010 bol opäť zvolený za poslanca DZSČR. Od roku 2006 je zároveň aj predsedom Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku. Zaslúžil sa o znovuoživenie viacerých folklórnych a kultúrnych slávností a materiálne pozdvihnutie viacerých slovenských obcií v Rumunsku.
MERKA, František(nar. XX)
- povolaním učiteľ. Predseda bihorskej oblasti miestnej organizácie Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku so sídlom v Čerpotoku.
MICHALCOVÁ, Jarka(nar. XX)
- riaditeľka Teoretického lýcea Jozefa Kozáčeka v Bodonoši.
MLYNARČÍK, Alexander(nar. XX)
- povolaním učiteľ matematiky, ktorý svoj vysokoškolský titul dosiahol na Slovensko, potom sa vrátil späť do komunity Slovákov v Rumunsku do Bodonoša, kde pôsobil ako učiteľ a je jedným z organizátorov kultúrneho života miestnych Slovákov. Okrem toho v súčasnosti pôsobí ako školský inšpektor pre slovenské školy v župách Bihor, Salaj a Satu Mare..
MLYNARČÍK, Ján(nar. XX)
- rímskokatolícky kňaz v meste Oradea pre potreby slovenskej komunity.
MOLNÁR, Ivan(nar. 1933)
- spisovateľ, povolaním učiteľ slovenčiny, autor početných učebníc slovenčiny. Spolu s bratom Rudom Molnárom vydal 3 knihy a sám 1 prózu pre deti a mládež. Je koautorom zbierky ľudových piesní z Nadlaku Tečie voda po Maruši (1986).
MOLNÁR, Pavol(nar. 14. september 1935)
- rodák z Nadlaku, kde vyštudoval Pedagogické lýceum a v Bukurešti jazykové štúdiá pre menšiny - učiteľ druhého stupňa a pomáhal komunite v obci Nová Huta 43 rokov
MOLNÁR, Rudo(1936 - 1989)
- spisovateľ, povolaním učiteľ, autor početných učebníc slovenčiny. Spolu s bratom Ivanom Molnárom vydal 3 knihy próz pre deti a mládež.
MORONG, Benedik(nar. XX)
- jazykovedec a lingvista, milovník slovenského folklóru. Vydal obsiahle lingivistické dielo, ktoré rozoberá aspekty nárečia Slovákov z Bihoru v každej rovine jazyka. Z folklórnych vecí je veľmi vzácna zbierka autentických ľudových piesní v dvoch zväzkoch Folklór bihorských Slovákov.
P
(zobraziť viac)
PASCU - UNC, Bianca
(nar. 1968)
- šéfredaktorka časopisu Naše snahy, povolaním učiteľka. V období 1992 - 2002 šéfredaktorka časopisu slovenskej mládeže v Rumunsku My. Je spoluautorka demografickej práce Slováci v Rumunsku. Humánnogeografické aspekty (1997). V súčasnosti šéfredaktorka časopisu Naše snahy.
PEŇÁKOVÁ, Mária
(nar. 1968)
- povolaním učiteľka, vedúca folklórneho súboru Lipka v Bodonoši, kde zároveň pôsobí aj ako kantorka a organizátorka kultúrneho života obce.
PIŠEK, František ml.
(nar. XX)
- v rokoch 2004 - 2008 starosta komúny Plopiš (do ktorej patrí aj slovenská obec Gemelčička).
PIŠEK, František st.
(nar. XX)
- niekdajší predseda miestnej organizácie Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku v obci Šarany. Jeden zo spoluorganizátorov miestnych folklórnych festivalov.
PIŠEK, Štefan
(nar. 1983)
- predseda miestnej organizácie Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku (DZSČR) v obci Šarany. Organizátor kultúrneho života v miestnej komunite. V rokoch 2004 - 2008 poslanec v miestnom zastupiteľstve za DZSČR v komúne Borod (pod ktorú patria aj Šarany).
PODPILNÝ, Július
(1898 - 1991)
- maliar. Od roku 1926, po štúdiách a pôsobení v Budapešti, žil a pôsobil v Temešváre. Početné výstavy a pedagogická činnosť.
(zobraziť viac)
PASCU - UNC, Bianca(nar. 1968)
- šéfredaktorka časopisu Naše snahy, povolaním učiteľka. V období 1992 - 2002 šéfredaktorka časopisu slovenskej mládeže v Rumunsku My. Je spoluautorka demografickej práce Slováci v Rumunsku. Humánnogeografické aspekty (1997). V súčasnosti šéfredaktorka časopisu Naše snahy.
PEŇÁKOVÁ, Mária(nar. 1968)
- povolaním učiteľka, vedúca folklórneho súboru Lipka v Bodonoši, kde zároveň pôsobí aj ako kantorka a organizátorka kultúrneho života obce.
PIŠEK, František ml.(nar. XX)
- v rokoch 2004 - 2008 starosta komúny Plopiš (do ktorej patrí aj slovenská obec Gemelčička).
PIŠEK, František st.(nar. XX)
- niekdajší predseda miestnej organizácie Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku v obci Šarany. Jeden zo spoluorganizátorov miestnych folklórnych festivalov.
PIŠEK, Štefan(nar. 1983)
- predseda miestnej organizácie Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku (DZSČR) v obci Šarany. Organizátor kultúrneho života v miestnej komunite. V rokoch 2004 - 2008 poslanec v miestnom zastupiteľstve za DZSČR v komúne Borod (pod ktorú patria aj Šarany).
PODPILNÝ, Július(1898 - 1991)
- maliar. Od roku 1926, po štúdiách a pôsobení v Budapešti, žil a pôsobil v Temešváre. Početné výstavy a pedagogická činnosť.
R
(zobraziť viac)
RÁDIX, Matej
(1882 - 1969)
- kultúrny činovník. Za celé polstoročie režisér ochotníckych divadiel. Dopisovateľská činnosť di súdobej tlače. Povolaním obuvník. Posmrtne, v knihe Dve kroniky (1995), vyšla jeho spomienkovo-historická práca o dejinách nalackých Slovákov.
ROĽNÍK, Martin
(nar. XX)
- rímskokatolícky farár v Gemelčičke. V obci pôsobí už takmer 30 rokov. Je vedúcou osobnosťou miestnej komunity, kde pôsobí takmer ako starosta, kultúrny organizátor života obce, učiteľ, no samozrejme aj ako duchovný správca. Zastlúžil sa o vybudovanie charitného centra v obci, vďaka nemu do Gemelčičky prišla komunita sestrier Sv. Kríža. V roku 2008 bol ocenený humanitným darom roka Slovenskou humanitnou radou.
(zobraziť viac)
RÁDIX, Matej(1882 - 1969)
- kultúrny činovník. Za celé polstoročie režisér ochotníckych divadiel. Dopisovateľská činnosť di súdobej tlače. Povolaním obuvník. Posmrtne, v knihe Dve kroniky (1995), vyšla jeho spomienkovo-historická práca o dejinách nalackých Slovákov.
ROĽNÍK, Martin(nar. XX)
- rímskokatolícky farár v Gemelčičke. V obci pôsobí už takmer 30 rokov. Je vedúcou osobnosťou miestnej komunity, kde pôsobí takmer ako starosta, kultúrny organizátor života obce, učiteľ, no samozrejme aj ako duchovný správca. Zastlúžil sa o vybudovanie charitného centra v obci, vďaka nemu do Gemelčičky prišla komunita sestrier Sv. Kríža. V roku 2008 bol ocenený humanitným darom roka Slovenskou humanitnou radou.
S
(zobraziť viac)
SAJÁK, Dušan
(nar. 1948)
- evanjelický farár, v Nadlaku pôsobil v období 1970 - 1994. Z jeho iniciatívy sa v roku 1994 znovuzaložil slovenský evanjelický seniorát v Rumunsku, kde bol zvolený i do funkcie jeho seniora.
SEBERÍNI, Ondrej
(1824 - 1895)
- prozaik, publicista, literárny historik. Od roku 1856 až do smrti pôsobil v Nadlaku ako evanjelický farár a poslanec Uhorského snemu. Autor románu Slováci a sloboda. Pravda a poézia (1886) a početných próz, biografií, publicistických prác a Pantheonu slovenských cirkevných augšp. vyznání spisovatelú. Jeho dielo bolo vydané v dvoch zväzkoch v rokoch 1996 a 1997.
SUCHANSKÝ, Adam
(1958 - 2008)
- básnik, pblicista, redaktor časopisu Naše snahy až do smrti v roku 2008. Člen Zväzu rumunských spisovateľov. Vydal 4 básnické zbierky, knihu publicistiky a výber z jeho básnickej tvorby vyšiel i po rumunsky. Za básnické zbierky Odhad vzdialenosti a Ružová gilotína v roku 1995 a 1998 získal ceny Zväzu rumunských spisovateľov.
SUCHANSKÝ, Peter
(1897 - 1979)
- prozaik, publicista a prekladateľ. Od roku 1920 žil na Slovensku a v období 1928 - 1931 v Brazílii. Autor dvoch poviedok, jedného cestopisu a 7 úspešných dobrodružných románov.
(zobraziť viac)
SAJÁK, Dušan(nar. 1948)
- evanjelický farár, v Nadlaku pôsobil v období 1970 - 1994. Z jeho iniciatívy sa v roku 1994 znovuzaložil slovenský evanjelický seniorát v Rumunsku, kde bol zvolený i do funkcie jeho seniora.
SEBERÍNI, Ondrej(1824 - 1895)
- prozaik, publicista, literárny historik. Od roku 1856 až do smrti pôsobil v Nadlaku ako evanjelický farár a poslanec Uhorského snemu. Autor románu Slováci a sloboda. Pravda a poézia (1886) a početných próz, biografií, publicistických prác a Pantheonu slovenských cirkevných augšp. vyznání spisovatelú. Jeho dielo bolo vydané v dvoch zväzkoch v rokoch 1996 a 1997.
SUCHANSKÝ, Adam(1958 - 2008)
- básnik, pblicista, redaktor časopisu Naše snahy až do smrti v roku 2008. Člen Zväzu rumunských spisovateľov. Vydal 4 básnické zbierky, knihu publicistiky a výber z jeho básnickej tvorby vyšiel i po rumunsky. Za básnické zbierky Odhad vzdialenosti a Ružová gilotína v roku 1995 a 1998 získal ceny Zväzu rumunských spisovateľov.
SUCHANSKÝ, Peter(1897 - 1979)
- prozaik, publicista a prekladateľ. Od roku 1920 žil na Slovensku a v období 1928 - 1931 v Brazílii. Autor dvoch poviedok, jedného cestopisu a 7 úspešných dobrodružných románov.
Š
(zobraziť viac)
ŠTEFANKO, Ondrej
(1949 - 2008)
- spisovateľ, prekladateľ, publicista, vydavateľ, šéfredaktor rôznych krajanských časopisov, povolaním chemik. Vedúca osobnosť národného a kultúrneho života Slovákov v Rumunsku. Predseda Literárneho krúžku Ivana Krasku (1976 - 1989), člen Zväzu rumunských spisovateľov (od roku 1981), predseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku (1990 - 1994 a v rokoch 2003 - 2007) a jeho prvý podpredseda (1998 - 2003), v roku 1990 poslanec dočasného rumunského parlamentu, predseda Únie slovenských spisovateľov, umelcov a kultúrnych pracovníkov žijúcich mimo územia Slovenska (1993 - 1996), predseda Kultúrnej a vedecnej spoločnosti Ivana Krasku (od roku 1994 až do jeho smrti), spoluzostavovateľ a zostavovateľ Variácií (1980 - 1996), šéfredaktor časopisov: Naše snahy (1990 - 1995 a od roku 2004 až do jeho smrti), Rovnobežné zrkadlá - Oglinzi paralele (od roku 1994 - až do jeho smrti, potom prestali vychádzať), Dolnozemský Slovák (od roku 1996 až do jeho smrti) a Naše snahy plus (od roku 2004 až do jeho smrti). Od roku 1994 bol riaditeľom vydavateľstva Ivana Krasku.
Autor 10 básnických zbierok, 2 kníh esejí a publicistiky, knihy veršov pre deti a knihy rozprávok pre deti. Preložené do rumunčiny vyšli 2 výbery z jeho básnickej tvorby. Je tiež autorom 5 bibliografií, 6 kníh venovaných histórii a kultúre Slovákov v Rumunsku a na vydanie pripravil niekoľko desiatok kníh z rozmanitých oblastí duchovného dedičstva rumunských a dolnozemských Slovákov. Do slovenčiny preložil viacero kníh rumunských autorov a do rumunčiny prekladal diela slovenských a českých autorov. Za svoje pôvodné knihy literatúry (poézie a esje), ako i za knihy prekladov získal 5 cien Zväzu rumunských spisovateľov a v roku 2000 bol prezidentom Rumunska vyznamenaný radom "Za zásluhy" v hodnosti "Oficiera". Jeho literárna tvorba okrem rumunčiny bola preložená do angličtiny, nemčiny, maďarčiny, ukrajinčiny a srbčiny.
ŠTEFANKOVÁ, Mária
(nar. 1951)
- učiteľka, venovala sa i knižnej ilustrácii. Je autorkou monografickej práce Odev nadlackých Slovákov (1997).
(zobraziť viac)
ŠTEFANKO, Ondrej(1949 - 2008)
- spisovateľ, prekladateľ, publicista, vydavateľ, šéfredaktor rôznych krajanských časopisov, povolaním chemik. Vedúca osobnosť národného a kultúrneho života Slovákov v Rumunsku. Predseda Literárneho krúžku Ivana Krasku (1976 - 1989), člen Zväzu rumunských spisovateľov (od roku 1981), predseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku (1990 - 1994 a v rokoch 2003 - 2007) a jeho prvý podpredseda (1998 - 2003), v roku 1990 poslanec dočasného rumunského parlamentu, predseda Únie slovenských spisovateľov, umelcov a kultúrnych pracovníkov žijúcich mimo územia Slovenska (1993 - 1996), predseda Kultúrnej a vedecnej spoločnosti Ivana Krasku (od roku 1994 až do jeho smrti), spoluzostavovateľ a zostavovateľ Variácií (1980 - 1996), šéfredaktor časopisov: Naše snahy (1990 - 1995 a od roku 2004 až do jeho smrti), Rovnobežné zrkadlá - Oglinzi paralele (od roku 1994 - až do jeho smrti, potom prestali vychádzať), Dolnozemský Slovák (od roku 1996 až do jeho smrti) a Naše snahy plus (od roku 2004 až do jeho smrti). Od roku 1994 bol riaditeľom vydavateľstva Ivana Krasku.
Autor 10 básnických zbierok, 2 kníh esejí a publicistiky, knihy veršov pre deti a knihy rozprávok pre deti. Preložené do rumunčiny vyšli 2 výbery z jeho básnickej tvorby. Je tiež autorom 5 bibliografií, 6 kníh venovaných histórii a kultúre Slovákov v Rumunsku a na vydanie pripravil niekoľko desiatok kníh z rozmanitých oblastí duchovného dedičstva rumunských a dolnozemských Slovákov. Do slovenčiny preložil viacero kníh rumunských autorov a do rumunčiny prekladal diela slovenských a českých autorov. Za svoje pôvodné knihy literatúry (poézie a esje), ako i za knihy prekladov získal 5 cien Zväzu rumunských spisovateľov a v roku 2000 bol prezidentom Rumunska vyznamenaný radom "Za zásluhy" v hodnosti "Oficiera". Jeho literárna tvorba okrem rumunčiny bola preložená do angličtiny, nemčiny, maďarčiny, ukrajinčiny a srbčiny.
ŠTEFANKOVÁ, Mária(nar. 1951)
- učiteľka, venovala sa i knižnej ilustrácii. Je autorkou monografickej práce Odev nadlackých Slovákov (1997).
T
(zobraziť viac)
TIMÁROVÁ, Vieroslava
(nar. 1958)
- povolaním učiteľka, pracuje ako odborná inšpektorka pre slovenské, české a iné menšinové školy na Ministerstve školstva, vedy, výskumu, mládeže a športu Rumunskej republiky v Bukurešti.
TUROŇOVÁ, Ana
(nar. XX)
- povolaním učiteľka, do roku 2010 vedúca folklórneho súboru Cerovina v Čerpotoku.
(zobraziť viac)
TIMÁROVÁ, Vieroslava(nar. 1958)
- povolaním učiteľka, pracuje ako odborná inšpektorka pre slovenské, české a iné menšinové školy na Ministerstve školstva, vedy, výskumu, mládeže a športu Rumunskej republiky v Bukurešti.
TUROŇOVÁ, Ana(nar. XX)
- povolaním učiteľka, do roku 2010 vedúca folklórneho súboru Cerovina v Čerpotoku.
Z
(zobraziť viac)
ZAJAC, Daniel
(1804 - 1870)
- evanjelický farár, v Nadlaku pôsobil od roku 1839 až do smrti. Autor viacerých homiletických spisov a spolu s Ľudovítom Haanom spoluautor Dejepisu starého i nového Nadlaku (1853).
ZETOCHA, Ondrej
(nar. 1940)
- knihovník. V období 1994 - 1998 predseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku (DZSČR). Poslanec DZSČR v dočasnom rumunskom parlamente v roku 1990. Je autorom jednej básnickej zbierky a jednej bibliografie.
ZETOCHA, Karol
(nar. 19)
- učiteľ, vedúca osobnosť kultúrneho života na Bihore, vedúci folklórneho súboru Lipka v Bodonoši
ZIFČÁK, Jozef ml.
(nar. 1974 v Marghite, župa Bihor)
- folklorista, hudboník
- hudobné vzdelanie získal na hudobnom lýceu a na Hudobnej fakulte Vysokej škole v Temešváre.
- pätnásťročná účasť na činnostiach slovenskej menšiny v Rumunsku
- niekoľkoročná spolupráca s Vojenským foklórnym súborom Jánošík zo Zvolena
- umelecký vedúci FS Sálašan z Nadlaku
- dirigent festivalového orchestra Cez Nadlak je... od roku 2000
- riaditeľ Prehliadky sólistov slovenskej ľudovej piesne „Cez Nadlak je...” (1999 - 2004)
- hudobný upravovateľ (upravoval pre ĽO Sálašan, ĽO Jánošík Sk, FS Vatra SK, FS Cerovina, Incanto Quartetto Štátna opera v Temešváre, Accapela Bucurešť, Vojenskú dychovú hudbu v Bánskej Bystrici a iné)
- podpísal sa pod réžiu jubilejného programu FS Cerovina pri príležitosti 5-teho výročia súboru
- spoluautor réžie a dramaturgie celovečerných programov „Ja som Paľo” , „Cez kopec na tanec” , „Desať rokov hudby a tanca” FS Sálašan
- dramaturg a upravovateľ CD nahrávok Ľudového orchestra Sálašan „Cez Nadlak je cesta drobným sekaná ” a „Huťanskym potokem"
- hudobný redaktor zbierky slovenských ľudových piesní z Rumunského Banátu od Martina Hargaša
- zberateľ slovenského folklóru v rumunsku
- vedecké práce: Súčastný stav výskumu folklóru slovákov z Rumunska, Novosadský rozhlas vnímaný Slovákmi z Rumunska
- 7 rokov robí hudobnú réžiu na festivale Praha srdce národov, Detva 2009 a 2011, Heľpa 2007
(zobraziť viac)
ZAJAC, Daniel(1804 - 1870)
- evanjelický farár, v Nadlaku pôsobil od roku 1839 až do smrti. Autor viacerých homiletických spisov a spolu s Ľudovítom Haanom spoluautor Dejepisu starého i nového Nadlaku (1853).
ZETOCHA, Ondrej(nar. 1940)
- knihovník. V období 1994 - 1998 predseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku (DZSČR). Poslanec DZSČR v dočasnom rumunskom parlamente v roku 1990. Je autorom jednej básnickej zbierky a jednej bibliografie.
ZETOCHA, Karol(nar. 19)
- učiteľ, vedúca osobnosť kultúrneho života na Bihore, vedúci folklórneho súboru Lipka v Bodonoši
ZIFČÁK, Jozef ml.(nar. 1974 v Marghite, župa Bihor)
- folklorista, hudboník
- hudobné vzdelanie získal na hudobnom lýceu a na Hudobnej fakulte Vysokej škole v Temešváre.
- pätnásťročná účasť na činnostiach slovenskej menšiny v Rumunsku
- niekoľkoročná spolupráca s Vojenským foklórnym súborom Jánošík zo Zvolena
- umelecký vedúci FS Sálašan z Nadlaku
- dirigent festivalového orchestra Cez Nadlak je... od roku 2000
- riaditeľ Prehliadky sólistov slovenskej ľudovej piesne „Cez Nadlak je...” (1999 - 2004)
- hudobný upravovateľ (upravoval pre ĽO Sálašan, ĽO Jánošík Sk, FS Vatra SK, FS Cerovina, Incanto Quartetto Štátna opera v Temešváre, Accapela Bucurešť, Vojenskú dychovú hudbu v Bánskej Bystrici a iné)
- podpísal sa pod réžiu jubilejného programu FS Cerovina pri príležitosti 5-teho výročia súboru
- spoluautor réžie a dramaturgie celovečerných programov „Ja som Paľo” , „Cez kopec na tanec” , „Desať rokov hudby a tanca” FS Sálašan
- dramaturg a upravovateľ CD nahrávok Ľudového orchestra Sálašan „Cez Nadlak je cesta drobným sekaná ” a „Huťanskym potokem"
- hudobný redaktor zbierky slovenských ľudových piesní z Rumunského Banátu od Martina Hargaša
- zberateľ slovenského folklóru v rumunsku
- vedecké práce: Súčastný stav výskumu folklóru slovákov z Rumunska, Novosadský rozhlas vnímaný Slovákmi z Rumunska
- 7 rokov robí hudobnú réžiu na festivale Praha srdce národov, Detva 2009 a 2011, Heľpa 2007
Pridaj sa
Pozri si