Nová Huta (rum. Şinteu)
- do komúny patrí aj Stará Huta (rum. Huta Voivozi),
Huta Sočet – alebo nazýva sa aj Zachotár (rum. Socet)
a Židáreň (rum. Valea Tîrnei)
>> fotogaléria obce <<
presnejšia lokalizácia:
- bihorsko-salažská oblasť
- župa Bihor
- nachádza v centrálnej časti Sedmohradského Rudohoria (al. aj Plopišské kopce, Munţii Plopişului) v bihorsko-salašskej oblasti
- nadmorská výška: cca. 650 – 750 m n. m.
- GPS súradnice: 47.139154,22.518024
(mapa obce sa nachádza v spodnej časti stránky)
počet obyvateľov:
1264 (poďľa sčítania v roku 2002)
najčastejšie priezviská:
Václavík, Mucha, Mondek, Juráš, Jaroš, Kutľák, Poľaček, Jablončík, Zifčák, Pešel, Gondek, Korytár, Fúrik, Lašák, Šuba,...
najčastejšie mená:
Jarko, Janko, Martin, Štefan (Pišta), Fero, Janka, Hanka, Anka, Danka, Jarka,..
administratívne postavenie obce:
- v roku 1930 išlo o samostatné štyri obce: Nová Huta (rum. Şinteu) Stará Huta (rum. Huta Voivozi), Huta Sočet – alebo aj Zachotár (rum. Socet) a Židáreň (rum. Valea Tîrnei), v povojnovom období už Nová Huta (rum. Şinteu) tvorí komúnu, do ktorej spadajú ďalšie tri spomínané obce
rok príchodu Slovákov:
1811 - 1830
lokality odkiaľ Slováci prichádzali do obce:
Orava, Zemplín, Šariš, Zvolen, Trenčín, Gemer
vierovyznanie:
rímskokatolícke
o obci:
Obec Nová Huta (rumunský názov je Şinteu) sa nachádza v severnom cípe Plopišských vrchov v severozápadnej časti Rumunska (približne 60 km od župného mesta Oradea smerom na severovýchod na štátnej ceste DN 1H, ktorá spája mestá Aleşd a Şimleu Silvaniei). Je jednou z najväčších a z historického a kultúrno-spoločenského hľadiska aj jednou z najvýznamnejších lokalít Slovákov v Rumunsku.
Je typickou kopaničiarskou obcou. Povrch obce je hornatý (najvyšší bod Varatik má 757 m.n.m.).
Obec Nová Huta je jedinou slovenskou obcou v bihorskej oblasti s vlastnou samosprávou. Patria do nej Nová Huta, Stará Huta, Židáreň a Zachotár (s rozlohou 4933 ha). Obec má 1287 obyvateľov (podľa sčítania obyvateľstva z roku 2002), z ktorých 1264 sú Slováci, 19 Rumuni a 4 Maďari.(Podľa vierovyznania 1269 rímsko-katolíci, 16 pravoslávni, 1 evanjelik a 1 bez vyznania).
Vznik obce sa spája so sklárstvom, jej počiatky siahajú až do obdobia vlády rakúskej panovníčky Márie Terézie (súčasné rumunské pramene k počiatkom sklárstva na území dnešného Rumunska uvádzajú rok 1770 ako prvú písomnú zmienku o sklárni v Starej Hute a rok 1790 pri sklárni v Novej Hute, oficiálne sa však uvádza rok 1817 pre Novú Hutu a Židáreň a rok 1830 pre Starú Hutu a Zachotár). V oboch sklárňach pracovali väčšinou Slováci a drevo používané v nich zabezpečovali takisto oni. Podľa matrík z Novej Huty tvorili väčšinu kolonistov Slováci z Hornej Oravy alebo z tých oblastí Gemera (spomínané sú Ďubákovo, Látky, Šoltýska, Lom nad Rimavicou, Kysuce a Drábsko), ktoré boli už predtým kolonizované obyvateľstvom z Hornej Oravy. Spôsob života a kultúra sa po celé desaťročia výrazne nemenili. K zmenám dochádza až v 20. storočí. Po prvej svetovej vojne pripadli tieto oblasti Veľkorumunskému kráľovstvu, ale skutočný zlom prinášajú až veľká hospodárska kríza, kedy mnoho rodín odchádza za prácou do zámoria, hlavne do Brazílie, a druhá svetová vojna a udalosti, ktoré nasledovali po nej.
Spoločenský život bol úzko spojený s kultúrou, vierou a zvykmi, ktoré si tunajší Slováci priniesli so sebou zo spomínaných oblastí Slovenska. Zo sviatkov kalendárneho a rodinného obyčajového cyklu boli najosobitejšími veľkonočné a vianočné sviatky. Chodenie betlehemcov na Viliju večer a na Božie narodenie patria k obrazu Vianoc dodnes. Ľudia sa stretávali v kostole, pri odpustoch, na svadbách či krstinách a zabíjačkách. V druhej polovici 20. storočia sa významnou súčasťou spoločenského života stáva divadlo.
K rozmachu slovenského školstva v bihorskej oblasti, a teda aj v Novej Hute dochádza po podpísaní československo-rumunskej kultúrnej dohody z roku 1936. V období rokov 1931-1936 tu československý štát postavil 13 škôl a 28. októbra 1936 boli otvorené dve z nich na Novej a Starej Hute. V tom istom období prichádzajú na tieto školy učiť aj prví učitelia zo Slovenska, ktorí tu pôsobia až do roku 1940, kedy v dôsledku druhej viedenskej arbitráže boli tieto oblasti pričlenené k horthyovskému Maďarsku.
Počet obyvateľov v dedine bol v medzivojnovom období vysoký. Počas sčítania obyvateľov z roku 1930 bolo len v Novej Hute registrovaných 3119 obyvateľov. V rokoch 1946-1947 však v rámci repatriácie odišla do Československa viac ako tretina obyvateľov obce.
Po druhej svetovej vojne sa okrem práce v sklárňach a v lesoch vyskytujú nové pracovné príležitosti v neďalekých hnedouhoľných baniach či v cementárni v meste Aleşd. Aj keď istá časť obyvateľstva je trvalo zamestnaná, súkromné hospodárenie pretrváva naďalej, pretože pre členitosť terénu sa obec vyhla kolektivizácii. (Ale nie povinným kvótam poľnohospodárskych produktov a domácich zvierat.)
Od roku 1950 má obec má svoje vlastné vedenie: obecný úrad a starostu (za socializmu povinne aj prvý tajomník strany). V dedine sa svojpomocne buduje obchod, kultúrny dom, zdravotné stredisko a dve budovy škôl. Koncom sedemdesiatych rokov sa obec elektrifikuje, stavia sa nová cesta a v roku 1985 bytový dom. Od roku 1970 sú v obci dve základné osemročné školy (v Novej a v Starej Hute). (V rokoch 1974-1990 v Novej Hute aj 10 ročná škola). V tomto období odchádza mnoho rodín za prácou do iných častí Rumunska, ale aj natrvalo do bývalého Československa. Od revolúcie v roku 1989 sa obec neustále vyľudňuje. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 1992 mala obec 1521 obyvateľov, v roku 2002 už iba 1287. Napriek tomu v obci ožíva spoločenský a kultúrny život. Po založení Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku (v januári 1990 v Nadlaku) boli aj v Novej Hute vytvorené podmienky pre organizovanie a financovanie kultúrnych a spoločenských podujatí. Začína sa pravidelné organizovanie Osláv zemiaka a každoročne sa konajú v obci organizuje aj niekoľko ďalších kultúrnych podujatí. Pestovanie zemiakov, chov dobytka a ťažba, ako aj spracovanie dreva sú dodnes hlavnými hospodárskymi aktivitami v obci.
Naďalej sa vyučuje na oboch školách s vyučovacím jazykom slovenským, ich existencia je však ohrozená, pretože počet školopovinných detí klesá prudko z roka na rok. Jedna škola je osemročná, druhá už iba pre štvorročná pre I. stupeň.
Späť na zoznam obcí
- presnejšia lokalizácia
- počet obyvateľov
- najčastejšie priezviská
- najčastejšie mená
- administratívne postavenie obce
- rok príchodu Slovákov
- lokality odkiaľ Slováci prišli do obce
- vierovyznanie
- o obci
- zaujímavosti obce
- najvýznamnejšie stavby v obci
- miestny farár
- odpust
- obchody, pohostinstvá
- miestne názvy
- kultúrny život obce
- doprava
- mapa obce
- voda
- výlety do okolia (pešia turistika)
- zaujímavosti v blízkosti obce (autom)
- ubytovanie
zaujímavosti obce:
- starý mlyn
- stará skláreň – z roku 1770 – dnes iba základy
- nová skláreň – z roku 1790 – dnes iba základy
- bizóny
- diviaky, muflóny, jelene
- Podbáň – krásny priestor na opekanie, futbalové ihrisko
- huťanské cintoríny
- zvonica - Židáreň
- kaplnka – Stará Huta
- prírodný amfiteáter v Starej Hute
- ľudová architektúra domov
najvýznamnejšie stavby v obci:
- rímskokatolícky kostol zasvätený k sv. Cyrilovi a Metodovi – postavený v roku XXX
- stará fara
- nová fara
- charitný dom sestričiek sv. Kríža
- budovy školy v Novej Hute – škôlka, I. aj II. stupeň, jediná škola v komúne
- športová hala postavená v roku 2010
- škola v Starej Hute – už zatvorená
- škola na Židárni č. 1 – už zatvorená
- škola na Židárni č. 2 – už zatvorená
- škola na Chrapcíne – už zatvorená
- dispenzar v Novej Hute
- bytovka v Novej Hute
- kultúrny dom
miestny farár:
Gustáv Albert
- na Novej Huti od roku 2003
- je zároveň farárom aj starostom v obci
- výraznou mierou sa osobne zaslúžil sa o pozdvihnutie obce – za jeho pôsobenia sa postavili viaceré nové asfaltové cesty, kde dovtedy boli iba poľné cesty, zrekonštruoval školy, postavila sa športová hala, zrekonštruoval starú aj novú faru, kostol, do obce priviedol mnoho investícií, ktoré dávajú ľuďom rôzne pracovné príležitosti, zaslúžil sa o rozvoj turistického ruchu (bizóny, diviaky, jelene, muflóny,...)
odpust:
5. júla - sviatok svätých Cyrila a Metoda
obchody, pohostinstvá:
- ABC magazin (obchod a pohostinstvo) u Furičky
- ABC magazin (obchod a pohostinstvo) u Denuca (Donuţa)
- ABC magazin (obchod a pohostinstvo) u Blahutu
- ABC magazin (obchod) na Starej Huti I.
- ABC magazin (obchod) na Starej Huti II.
miestne názvy:
o Chrapcín, Varatik, Podbáň, 11. kilometer, Ursa, Pod krikľovku, Ďubácke jámky, Na dubine, Bušakov vrch, Nasánkoch, Košary, Šipot, Ďalubov, Hombalky, Ronďoš, Bystrá, Žurtina, Brezina, Legeľov (pastviny)...
kultúrny život obce:
- v obci funguje detský folklórny súbor Vienok, pod vedením pani Karkušovej – FS z Novej Hute
- v Starej Huti taktiež existuje folklórny súbor, kde je ešte aj v súčasnosti existuje známa ľudová skupina rodiny Muchovcov
- ochotnícky spolok Talent pod vedením pána Štefana Kalamára. V apríli 2011 oslávili 10 rokov svojej existencie a predviedli sa divadelnou hrou Tajomstvo plachého chlapca od Virgilia Stoenesca
- každý rok na jeseň sa usporadúva Zemiaková zábava s kultúrnym programom a sympóziom o sadení zemiakov, kde sa stretávajú pestovatelia zemiakov a kultúrny program a zábavu si nenechajú ujsť ľudia aj z ďalekých končín
- okolo sviatku svätých Cyrila a Metoda (miestnej odpustovej slávnosti) sa každoročne organizuje Letný hudobný festival v Starej Huti, ktorí organizujú manželia Harazinovci z Olomouca, ktorí tu vlastnia Penzión v Starej Hute
doprava:
obec je bez jedinej asfaltovej cesty
príjazdové cesty:
- obec má relatívne dobrú hlavnú cestu, bočné cesty na Starú Hutu, Židáreň (smerom ku Gemelčičke) sú na výbornej úrovni – ide o nové cesty. Aj Ďalšie hlavnejšie bočné cesty – sú síce spevnené cesty, no sú to dobré, zjazdné.
príjazdové cesty:
z obce Alešď cca. 21 kilometrov do kopca po serpentínach ceste s označením 1H – ako sa dostať do Alešďa - mapa
z Bodonoša cca. 23 kilometorv, smerom na Bystrú – potom cca. 10 kilometrov do kopca, dostanete sa na križovatku s cestou 1H, potom vľavo smer na Nuşfău ďalších 11 kilometrov a ste na Hute - mapa
z Gemelčičky – sa sem dá dopraviť dvoma spôsobmi
• v zime odprúčame obchádzkovú trasu – mapa
• v lete je možné prejsť z Huty po hrebeni – spevnená poľná cesta - mapa
mapa obce:
Zobraziť Nová Huta (rum. Şinteu) na väčšej mape
voda:
v obci neexistuje vodovod, voda je iba zo studní, no je to voda bezchybná
výlety do okolia (pešia turistika):
- na Starú Hutu
- na Fufez
- na Židáreň – smerom do Gemelčičky
- k bizónom
- k diviakom, jeleňom a muflónom
- na Bojovské
- do Bystej
- Sočet
- Poiana Florilor pri Novej Hute - ku kaštieľu s dreveným kostolíkom, dnes slúži ako ortodoxný kláštor
zaujímavosti v blízkosti Novej Hute (autom):
o mestečko Šumľov (rum. Şimleu Silvaniei) – židovská synagóga – Múzeum holokaustu, ortodoxný kláštor – Biserica Bic – s dreveným kostolíkom
o Poiana Florilor pri Novej Hute (rum. Şinteu) - kaštieľ aj s dreveným kostolíkom, dnes slúži ako ortodoxný kláštor
o Zilaj (rum. Zalău)
o Rímske pozostatky mesta Castrum Porolissum (sústava Limes Romanum)
o Rímske pozostatky pevnosti Castru Roman
o kúpele v obci Bogiš (rum. Boghiş)
o Múzeum rumunského ľudového folklóru v Jaze (rum. Ias)
o sústava jaskýň v údolí okolo Vadu Crişului – najznámejšia jaskyňa Pestera Văntulului (Veterná jaskyňa), Pestera Ungurului, Pestera Vadu Crişului (jaskyňa Vadu Krišului)
o pohorie Apuseni (rum. Munţii Apuseni) – druhý najvyšší kopec Vladeasa (1836 m n. m.)
o Padišská náhorná plošina v pohorí Apuseni (rum. Munţii Apuseni) – národný park
o Cluj-Napoca (menej používaný slovenský názov Koložvár)
o Oradea (menej používaný slovenský názov Varad, alebo Veľký Varadín)
o Veselý cintorín (rum. Cimitirul vesel) v Sapante (rum. Săpanta)
o Maramušská oblasť (rum. Maramureş)
ubytovanie:
Ubytovanie je v obci sa dá iba v súkromí u jednotlivých osôb s ktorými je možné vopred sa telefonicky dohodnúť.
Ceny ubytovania sa pohybujú podľa dohody 5-10€. Taktiež aj možnosti stravovania sú podľa dohody s poskytovateľom ubytovania.
Ak máte možnosti ubytovacích kapacít a chceli by ste ich ponúknuť, napíšte nám o vás a vašich možnostiach:
- starý mlyn
- stará skláreň – z roku 1770 – dnes iba základy
- nová skláreň – z roku 1790 – dnes iba základy
- bizóny
- diviaky, muflóny, jelene
- Podbáň – krásny priestor na opekanie, futbalové ihrisko
- huťanské cintoríny
- zvonica - Židáreň
- kaplnka – Stará Huta
- prírodný amfiteáter v Starej Hute
- ľudová architektúra domov
najvýznamnejšie stavby v obci:
- rímskokatolícky kostol zasvätený k sv. Cyrilovi a Metodovi – postavený v roku XXX
- stará fara
- nová fara
- charitný dom sestričiek sv. Kríža
- budovy školy v Novej Hute – škôlka, I. aj II. stupeň, jediná škola v komúne
- športová hala postavená v roku 2010
- škola v Starej Hute – už zatvorená
- škola na Židárni č. 1 – už zatvorená
- škola na Židárni č. 2 – už zatvorená
- škola na Chrapcíne – už zatvorená
- dispenzar v Novej Hute
- bytovka v Novej Hute
- kultúrny dom
miestny farár:
Gustáv Albert
- na Novej Huti od roku 2003
- je zároveň farárom aj starostom v obci
- výraznou mierou sa osobne zaslúžil sa o pozdvihnutie obce – za jeho pôsobenia sa postavili viaceré nové asfaltové cesty, kde dovtedy boli iba poľné cesty, zrekonštruoval školy, postavila sa športová hala, zrekonštruoval starú aj novú faru, kostol, do obce priviedol mnoho investícií, ktoré dávajú ľuďom rôzne pracovné príležitosti, zaslúžil sa o rozvoj turistického ruchu (bizóny, diviaky, jelene, muflóny,...)
odpust:
5. júla - sviatok svätých Cyrila a Metoda
obchody, pohostinstvá:
- ABC magazin (obchod a pohostinstvo) u Furičky
- ABC magazin (obchod a pohostinstvo) u Denuca (Donuţa)
- ABC magazin (obchod a pohostinstvo) u Blahutu
- ABC magazin (obchod) na Starej Huti I.
- ABC magazin (obchod) na Starej Huti II.
miestne názvy:
o Chrapcín, Varatik, Podbáň, 11. kilometer, Ursa, Pod krikľovku, Ďubácke jámky, Na dubine, Bušakov vrch, Nasánkoch, Košary, Šipot, Ďalubov, Hombalky, Ronďoš, Bystrá, Žurtina, Brezina, Legeľov (pastviny)...
kultúrny život obce:
- v obci funguje detský folklórny súbor Vienok, pod vedením pani Karkušovej – FS z Novej Hute
- v Starej Huti taktiež existuje folklórny súbor, kde je ešte aj v súčasnosti existuje známa ľudová skupina rodiny Muchovcov
- ochotnícky spolok Talent pod vedením pána Štefana Kalamára. V apríli 2011 oslávili 10 rokov svojej existencie a predviedli sa divadelnou hrou Tajomstvo plachého chlapca od Virgilia Stoenesca
- každý rok na jeseň sa usporadúva Zemiaková zábava s kultúrnym programom a sympóziom o sadení zemiakov, kde sa stretávajú pestovatelia zemiakov a kultúrny program a zábavu si nenechajú ujsť ľudia aj z ďalekých končín
- okolo sviatku svätých Cyrila a Metoda (miestnej odpustovej slávnosti) sa každoročne organizuje Letný hudobný festival v Starej Huti, ktorí organizujú manželia Harazinovci z Olomouca, ktorí tu vlastnia Penzión v Starej Hute
doprava:
obec je bez jedinej asfaltovej cesty
príjazdové cesty:
- obec má relatívne dobrú hlavnú cestu, bočné cesty na Starú Hutu, Židáreň (smerom ku Gemelčičke) sú na výbornej úrovni – ide o nové cesty. Aj Ďalšie hlavnejšie bočné cesty – sú síce spevnené cesty, no sú to dobré, zjazdné.
príjazdové cesty:
z obce Alešď cca. 21 kilometrov do kopca po serpentínach ceste s označením 1H – ako sa dostať do Alešďa - mapa
z Bodonoša cca. 23 kilometorv, smerom na Bystrú – potom cca. 10 kilometrov do kopca, dostanete sa na križovatku s cestou 1H, potom vľavo smer na Nuşfău ďalších 11 kilometrov a ste na Hute - mapa
z Gemelčičky – sa sem dá dopraviť dvoma spôsobmi
• v zime odprúčame obchádzkovú trasu – mapa
• v lete je možné prejsť z Huty po hrebeni – spevnená poľná cesta - mapa
mapa obce:
Zobraziť Nová Huta (rum. Şinteu) na väčšej mape
voda:
v obci neexistuje vodovod, voda je iba zo studní, no je to voda bezchybná
výlety do okolia (pešia turistika):
- na Starú Hutu
- na Fufez
- na Židáreň – smerom do Gemelčičky
- k bizónom
- k diviakom, jeleňom a muflónom
- na Bojovské
- do Bystej
- Sočet
- Poiana Florilor pri Novej Hute - ku kaštieľu s dreveným kostolíkom, dnes slúži ako ortodoxný kláštor
zaujímavosti v blízkosti Novej Hute (autom):
o mestečko Šumľov (rum. Şimleu Silvaniei) – židovská synagóga – Múzeum holokaustu, ortodoxný kláštor – Biserica Bic – s dreveným kostolíkom
o Poiana Florilor pri Novej Hute (rum. Şinteu) - kaštieľ aj s dreveným kostolíkom, dnes slúži ako ortodoxný kláštor
o Zilaj (rum. Zalău)
o Rímske pozostatky mesta Castrum Porolissum (sústava Limes Romanum)
o Rímske pozostatky pevnosti Castru Roman
o kúpele v obci Bogiš (rum. Boghiş)
o Múzeum rumunského ľudového folklóru v Jaze (rum. Ias)
o sústava jaskýň v údolí okolo Vadu Crişului – najznámejšia jaskyňa Pestera Văntulului (Veterná jaskyňa), Pestera Ungurului, Pestera Vadu Crişului (jaskyňa Vadu Krišului)
o pohorie Apuseni (rum. Munţii Apuseni) – druhý najvyšší kopec Vladeasa (1836 m n. m.)
o Padišská náhorná plošina v pohorí Apuseni (rum. Munţii Apuseni) – národný park
o Cluj-Napoca (menej používaný slovenský názov Koložvár)
o Oradea (menej používaný slovenský názov Varad, alebo Veľký Varadín)
o Veselý cintorín (rum. Cimitirul vesel) v Sapante (rum. Săpanta)
o Maramušská oblasť (rum. Maramureş)
ubytovanie:
Ubytovanie je v obci sa dá iba v súkromí u jednotlivých osôb s ktorými je možné vopred sa telefonicky dohodnúť.
Ceny ubytovania sa pohybujú podľa dohody 5-10€. Taktiež aj možnosti stravovania sú podľa dohody s poskytovateľom ubytovania.
Ak máte možnosti ubytovacích kapacít a chceli by ste ich ponúknuť, napíšte nám o vás a vašich možnostiach:
meno a priezvisko: | možnosť stravovania: | možnosť kempovania: | číslo domu: | číslo telefónu: |
Priebežne zbierame údaje a kontakty. Do konca roka 2011 budeme možnosti ubytovania aktualizovať. |
||||
. | ||||
. | ||||
Ďalšie naše produkty:
Pre donorov:
číslo účtu:1823512001/5600 (Prima banka)
IBAN: SK 06 5600 0000 0018 2351 2001/5600
Swift kód (alebo BIC): KOMASK2X
banka: Prima banka